Na margo článku o ideálnom štátnom rozpočte 1989 dnešnými očami: Rozpútala sa diskusia, že vraj sa to teraz nedá, že už je neskoro, že je všetko premárnené…len krátky povzdych: Ak by tak uvažoval na jeseň 1945 prezident E.Beneš a „nenaštartoval“ by (dnešný pojem) hospodárstvo prezidentskými znárodňovacími dekrétmi a vôbec dekrétmi o zhabaní majetku zradcom, kolaborantom…aký ťažký asi by bol vývoj v ČSR v 20.storočí? A či by pribudlo na Slovensku po 45 do konca roka 1989 milión osemstotisíc Slovákov…uvažuje Ing.Peter Zajac-Vanka (1955) dňa 19.októbra 2024

K ilustrácii foto – z relácií Klubu národohospodárov na Slobodnom vysielači B.Bystrica: Trochu preháňam, nežil som na slovenskom vidieku v roku 1945, nuž ale kronikári tvrdia, že vidiek na Slovensku sa príliš nelíšil vzhľadom a formou výroby potravín od toho stredovekého spôsobu, rozhýbali to až povojnové udalosti…

Vraj máme byť realistami, my národohospodári Slovenska…

Ak sa vláde SR v tomto sociáldemokratickom a národnom zložení podarí presadiť založenie štátnej produkcie cez výrobné investičné zdroje tak, aby sa od budúceho roku mohli zakladať štátne podniky nad potrebnými priemyselnými, hospodárskymi a finančnými odvetviami, o pár rokov bude štátny rozpočet dostávať príjmy z ich zisku a môže nastať vytúžený zlom v podobe vyrovnaného štátneho rozpočtu i splatenia dlhov štátu bez naberania stále nových pôžičiek.

Isteže, hneď v roku 2025 mať vyrovnaný štátny rozpočet na príjmoch i výdavkoch a minimálne zadĺženie štátu, to „sa nedá“…

Pretože:

V štátnom vlastníctve alebo aspoň pod väčšinovou kapitálovou kontrolou štátu nie sú rozhodujúce lukratívne výroby, obchod a banky na Slovensku. Celospoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov v roku 2024 je nemožné – hneď by sme boli bombardovaní…

Do štátneho rozpočtu idú takmer výlučne príjmy od obyvateľstva cez dane, poplatky, odvody, pretože cudzí kapitál si vie pomôcť nielen daňovou optimalizáciou (rovnako ako domáce firmy), ale i využitím transferových platieb a legislatívou zamedzenia tzv.dvojitého zdanenia, takže si pozorne preštudujte, koľko na príjme získava štátny rozpočet SR z právnických osôb a hlavne od cudzích investorov a prečo asi minister financií zavádza aspoň tú nenávidenú /majiteľmi/ daň z finančných transakcií. Ľudovo sa tej drvivej prevahe príjmov od obyvateľstva hovorí „žmýkanie obyvateľstva“ a v spotrebe „uťahovanie opaskov“ ( v mladej histórii že koľký už raz po roku 1989?)

Sme zviazaní nariadeniami komisií EÚ a rozhodnutiami NATO, takže nesmieme dymiť, žhaviť, mať výrobu s nárokmi na ovzdušie a spaliny, ale zato musíme nakupovať cudzie zbrane a dávame tým zarobiť iným štátnym rozpočtom na úkor toho slovenského rozpočtu (aj preto minister obrany podporuje silno zbrojársku súkromnú výrobu a predaj zbraní i smrtonosných náplní, teda nábojov a striel) do sveta a hlavne „tam…“ Pričom je každému jasné (len nie gríndilistom), že hlavným znečisťovateľom životného prostredia u nás sú výsledky zbrojného priemyslu, zbrane a všeobecne vojenská technika na cvičení i v boji ( používaná „tam“…)

Je jasné, že veritelia slovenského dlhu nie sú žiadnou charitou a splácame už roky nie istinu dlhu (teda podstatu sumy zadĺženia), ale úroky z dlhu a z novovyberaných úverov. Nechcime to pomenovať „globálnou úžerou“ ale blíži sa to správaním sa veriteľov k tomu – hrozia nám stále tzv.gréckou cestou, čo bola v podstate štátna exekúcia Grécka robená Európskou úniou. Možno aj preto chce minister financií znížiť na primeranú úroveň percento deficitu, aby mu veritelia poskytovali ďalšie úvery za únosných podmienok zadĺženia.

Nuž a tak poďme byť realistami, ako pomôcť štátnemu rozpočtu SR na rok 2025

1.Minimalizujme výdavky pre ministerstvo obrany SR – žiadne peniaze v roku 2025 na nákup zbraní, odloženie výplat z už kontrahovaných dodávok, prípadne zastavenie dodávok či už lietadiel, tankov, automobilovej techniky. Ak niečo na výdavkoch, tak len pre vojenský personál (máme vojakov profesionálov predsa) a nevyhnutné údržby. Žiadne financovanie misií po svete. Lebo my predsa nie sme s nikým vo vojne a ak sa niečo stane, je tu kontingent tritisíc po zuby ozbrojených NATO vojakov cudzích armád aj s ich technikou a NATO by nám azda malo platiť ZATO že sú tu…

2.Vypisovať rozvojové výzvy i v rámci tzv.kohéznych fondov i Plánu obnovy tak, aby to „naštartovalo“ slovenské výrobné investície a založilo základ pre budúce produkcie vyrábajúce zisky pre štátny rozpočet.

3.Chválime sa obrovským exportom automobilov a priemyslu na Slovensku, ktorý je ale v rukách cudzieho kapitálu a je evidovaný „na papieri“ štatistikou bez spoplatnenia „NI CENTA“ (lebo vraj Európska únia), ale poplatky na znečistenie a výdaje za likvidáciu škôd na životnom prostredí si hradí republika sama…a všetko to zvyšuje percento HDP, nie skutočný prínos do ŠR. Takže tak nie: Organizačne a legislatívne tak ako sa snažili aj Japonci po 2.svetovej vojne zaveďme Exportný úrad, ktorý od výrobcov (nezáleží že cudzích investorov) odkúpi vyrobené výrobky a predá ich za hranice Slovenska dílerom dohodnutým korporáciami a už zaužívaným, takže do štátneho rozpočtu poplynú poplatky za ten obchod (nech je to pár percent z obchodnej ceny, veď teraz v 2024 neplatia ani cent).

Takže sme „poriešili“ príjmy a výdaje pre štátny rozpočet 2025. Nie je tu finančné vyčíslenie, našinec sa k sumám nedostane, podľa mňa sa k tomu nedostanú ani poslanci, čo majú schvaľovať Zákon o štátnom rozpočte 2025. Odhadom to bude ale oveľa viac ako bolo cieľom tzv.konsolidačného balíčka na 2,7 miliardy eur. Oveľa viac…!

DODATOK 1.

Ak sa vláde SR v tomto sociáldemokratickom a národnom zložení podarí presadiť založenie štátnej produkcie cez výrobné investičné zdroje tak, aby sa od budúceho roku mohli zakladať štátne podniky nad potrebnými priemyselnými, hospodárskymi a finančnými odvetviami, o pár rokov bude štátny rozpočet dostávať príjmy z ich zisku a môže nastať vytúžený zlom v podobe vyrovnaného štátneho rozpočtu i splatenia dlhov štátu bez naberania stále nových pôžičiek.

Nehľadajte v tom nič politické.

Ak sa vláde SR v tomto sociáldemokratickom a národnom zložení podarí presadiť založenie štátnej produkcie cez výrobné investičné zdroje tak, aby sa od budúceho roku mohli zakladať štátne podniky nad potrebnými priemyselnými, hospodárskymi a finančnými odvetviami, o pár rokov bude štátny rozpočet dostávať príjmy z ich zisku a môže nastať vytúžený zlom v podobe vyrovnaného štátneho rozpočtu i splatenia dlhov štátu bez naberania stále nových pôžičiek.

Je to národohospodársky prístup.

Ako si sme si nenaštudovali my tu na Slovensku ( i v ČR) ako sa vo svete zakladala dlhodobá súčasná prosperita mnohých štátov a oblastí: V USA ešte začiatkom 20.storočia investovala federálna vláda obrovské miliardy USD na zakladanie poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie – čo ich v druhej polovice 20.storočia vynieslo na vrchol producentov a prosperity, v UK konkrétne vo Walesi ešte koncom 19.storočia lordi začali sceľovať pôdu a nechať ju do prenájmu bezzemkom, takže v 20.storočí po úpadku ťažobných, námorných a priemyselných produkcií sa waleské veľko-poľnohospodárstvo stalo lukratívnym (nie, nie sú tam družstvá, ale nie je to ani rozbité do malých súkromných fariem). V Číne sa vedenie KSČíny rozhodlo dať šancu tzv. zvláštnym produkčným zónam, kde pod štátnou kontrolou vyrástli dnešní priemyselní giganti čínskeho hospodárstva- áno v 1988 tam bol gen.riaditeľ Tesly Stank a videl to, to tam už fungovalo a dnes sa euroatlantická ekonomická zóna musí brániť clami pred lacnou čínskou produkciou, a áno, v Ruskej federácii dávno pred obchodným embargom zaviedli režim náhrady importu, takže namiesto poškodenia im embargo pomohlo dokompletizovať celú hospodársku sféru takmer do sebestačnosti…no – a kde sme my zostali?…

…zaostali sme…

budeme iba „takto“?

ujme sa tohoto nejaká politická sila na Slovensku?