„Ak by sme dnes v roku 2024 mali tak silné národné hospodárstvo ako v roku 1989 mala ČSSR a ak by podniky a celý hospodársky systém boli v našich rukách a prinášali toľké peniaze do štátneho rozpočtu AKO VTEDY, to by ľudia tancovali na uliciach…“

Oslavy „výročia Nežnej revolúcie“ skončili tohto roku 2024 katastrofálne. Kto sa o tom zmienil v rodine a u známych, bol vyobcovaný, prípadne nastali hádky, najmä tie staršie generácie reagovali podráždene…v úvahe by sa zišlo opýtať: „Čo sa to po 35 rokoch deje?!“ ...ale od toho je tu plejáda mudrlantov i vážených odborníkov. Len skromne spoznámkujem: Našťastie som tu v inkriminovanom čase nebol, mám alibi, bojoval som v zahraničí na hospodárskom fronte Československa...21.novembra 2024, presne po 35 rokoch to potvrdzuje Ing.Peter Zajac-Vanka

Začnem názvom článku českého sociológa dr. Jana Kellera: „Chtěli jsme kapitalismus?„

viď link na článok https://casopisargument.cz/60540, tu ale budem písať svoje ako KONOTÁCIU k vyjadreniam prof.J.Kellera

Chceli sme kapitalizmus?

Spoločnosť v Československu bola veľmi slabo informovaná o tom, čo sa deje „vonku na Západe“…a to bola chyba.

Prevažnej väčšine ľudí sa už nechcelo počúvať, ako je dobré, že máme socializmus a že sa zvyšuje životná úroveň všeobecne, oni všetci hlavne pozerali nemeckú či rakúsku TV a seriály o milionároch ako Dallas či Denver klan a „vedeli“ o tom živote na vysokej úrovni ľudí na Západe…o plných supermarketoch a krásnych autách, ale nik im nepovedal, že to je iba výberová príjmová trieda, ktorá si užíva tie vymoženosti, ignorovala reportáže o chudobe, bezdomovcoch a v poslednej dekáde socializmu i o krízových menových a odbytových problémoch.

Tí, čo boli informovaní a sedeli na stoličkách funkcií, mali z toho vetry a žalúdočné ťažkosti a preto reagovali nervózne, držali sa dogmatického poňatia socializmu, ustrnuli v šoku, čo bude ďalej…a tak bol ďalej ozaj kapitalizmus – nik mu nebránil v jeho inštalácii.

Iba v odborných kruhoch sa hovorilo o nutnosti štrukturálne meniť národohospodársky komplex a prejsť od širokej výroby výrobných prostriedkov (stroje a zariadenia, výrobné linky, celé pivovary, elektrárne, strojárne…teda ťažký priemysel) na užšiu špecializáciu strojov a zariadení a na rozšírenie investícií do tzv.ľahkého priemyslu, spotrebného tovaru a kvalitatívneho posunu výrobkov…informovaní akoby zámerne mlčali o hospodárskom embargu voči ČSSR (lebo to bolo uvalené na „komunistické krajiny“ označené ako COCOM) a verejnosť aj zjazdové materiály kritické ku rozpracovanosti v investíciách a ku technologickému zaostávaniu potom brala ako úpadok socialistickej ekonomiky. Aparát KSČ sa bránil otvorene to rozoberať, aj keď zo ZSSR prichádzala „glasnosť“ a „perestrojka“.

Tí, čo mali prehľad a vedeli, v akej pozícii je Československo, reálne posúdili vývoj a radšej sa chystali na hospodárske premeny, alebo boli umlčaní vo svojich názoroch – a po decembri 1989 už nedokázali mobilizovane klásť odpor…

Posledná hospodárska reforma socialistického hospodárstva odštartovala v roku 1988, slabo bola propagovaná v ľude a „pochopili ju“ najmä kádre v podnikoch, keď zistili, že im rozpúšťanie tzv.stredného článku riadenia – výrobných hospodárskych jednotiek na štátne podniky a teda i právna premena národných podnikov na samostatné štátne podniky dáva šancu „byť pri tom“. Nielen mohli byť samostatnejší a to chcela od nich aj plánovaná 9.päťročnica (1990-1994), ale zistili, že získajú rozhodovacie právomoci a niektorí sa už cítili byť „vlastníkmi podniku“ (rovnako ako správcovia po roku 1945)…

navyše „stará garda“ kapitánov priemyslu, ktorí budovali výrobné hospodárske jednotky (VHJ) celé desaťročia, sa cítili byť zradení a stáli zoči-voči nutnosti likvidovať organizácie, ktoré roky prácne i za cenu obety vlastného súkromia budovali. Tá zrada a odpor narastal – a boli to práve „staré kádre“ v KSČ v hospodárskej oblasti, ktoré potom v novembri 1989 urazene zostali pasívni…

no dobre, tak to boli príčiny, prečo možno nik nebránil až v roku 1990 prechodu na kapitalizmus…

a čo ak by takýto vývoj spoločnosti ku kapitalizmu nenastal?

Vpred do 21.storočia na nových vlnách, ale pri zachovaní pevnej základne národného hospodárstva celistvého Československa

Ešte na ekonomickej konferencii v Kolodějích u Prahy vo februári 1990 radil američan Kenneth J.Gailbraith, aby sme si zachovali svoju ekonomiku, národné hospodárstvo a sociálne výdobytky a formovali len inštitúcie trhovej ekonomiky, ale varoval pred politicky nerozvážnymi rozhodnutiami. Fungujúce národné hospodárstvo Československa, to bol základ, z ktorého sa dalo vykročiť rôznymi cestami – tou juhoslovanskou (samosprávy podnikov), tou čínskou ( rozvoj trhovej ekonomiky pod kontrolou komunistickej strany Číny), alebo i tou vlastnou, ktorá sa črtala v nastávajúcej 9.päťročnici – uvoľňovanie plánovania v prospech socialistickej podnikateľskej iniciatívy, výhodnejšia pozícia na medzinárodných trhoch uvoľnením medzinárodných hospodárskych vzťahov, hľadanie možností voľne vymeniteľného kurzu koruny československej v zahraničnom obchode ( mal som o tom článok v týždenníku Nové Slovo ešte koncom roka 1989).

Žiadna z tých ciest sa nekonala:

prognostik a teoretik Ing.Václav Klaus vo Vláde „národného porozumenia“ ČSSR ako minister financií ČSSR po novembrových udalostiach nezvládol v decembri 1989 prípravu štátneho rozpočtu na rok 1990 a vyhlásil rozpočtové provizórium pre takmer stopercentne štátom financované národné hospodárstvo. A nasledujúce mesiace odhalili tú „haváriu“ EKONOMIKY BEZ FINANCIÍ a nezvládnutú situáciu…takže narýchlo došlo k „šokovej terapii“ ekonomiky a i keď ani to nepomáhalo, politicky sa Československo rozpadlo napriek silným národohospodárskym väzbám k 1.januáru 1993 na ČR a na SR. A následne došlo i k oddeleniu mien, menového zlata, podelenie sa o dlh z MMF v dolároch, došlo k rozdelovaniu podnikových štruktúr územne Čechy a Slovensko a o vzájomné ulupovanie SI lukratívnych hospodárskych odborov ( čs.námorná plavba, ČS Aerolínie, o.i. i štátna vlajka a podobne.) …NIE JE PREDMETOM TEJTO KONOTÁCIE pokračovať ďalej v popise tragédie…

Len poznámka, že socializmus podľa zákonov a práva existoval ešte aj po apríli 1990, keď boli Federálnym zhromaždením (už) ČSFR a Národnými radami v Českej republike i Slovenskej republike schválené zákony, ktoré zmenili hospodársku podstatu ekonomiky a „poslali“ ju otvorene na cestu trhovej ekonomiky a perspektívy kapitalizmu.

KAPITALIZMUS v Československu odštartovala až uplatňovaná „šoková terapia“ ekonomiky pod vedením V.Klausa a jeho rozvinutím projektu Kupónovej privatizácie – rozdania majetku ľudu, potom už nasledovali druhá, tretia vlna privatizácií, reštitúcie, tvorba investičných fondov, atď, atď…

A čo ak by…( takýto vývoj ku kapitalizmu nenastal)?

Už mimo konotácie k článku prof.Kellera:

Kacírska myšlienka: No a čo ak by namiesto stúpencov tzv. šokovej terapie okolo V.Klausa prevážili vo vedení vlády, v parlamente i v odborných kruhoch ľudia z tej druhej skupiny, ktorí jasne deklarovali, že sú za postupný prechod ekonomiky na trhovú (presnejšie ten postup aký spomínal K.J.Gailbraith?) Tam patrili v roku 1990 aj prof.Valtr Komárek a ďalší.

Tak po 1. Národohospodársky komplex Československa by bol zostal zachovaný v ucelenej podobe previazanosti jednotlivých odborov a vo svojej vertikálnej štruktúre dodávateľsko-odberateľských vzťahov – teda menil by sa na obchodné vzťahy, a vo svojej rozvinutej štruktúre horizontálnych väzieb – viazanej na územné usporiadanie a kooperácie jednotlivých priemyselných a potravinárskych i poľnohospodárskych odborov. Posilnili by sa pravdepodobne „kapitálovo“ väzby horizontálne i vertikálne pracujúcich podnikov na trusty a koncerny ( tak sme mali organizačné štruktúry už i vo VHJ za socializmu) a možno by sa rozvinuli na silné hospodárske „konzorciá“ schopné s pomocou bánk investovať do rozvoja a expandovať nielen na domácom trhu, ale predovšetkým na zahraničných trhoch, nakoniec tak sa zorganizoval „japonský hospodársky zázrak“ cez ich konglomeráty s názvom KEIRETSU a ZAIBATSU ( ktoré mimochodom úspešne vytláčali cudzích – najmä amerických investorov z Japonska od 50.rokov 20.storočia).

Národohospodársky komplex Československa by bol zostal zachovaný v ucelenej podobe previazanosti jednotlivých odborov a vo svojej vertikálnej štruktúre dodávateľsko-odberateľských vzťahov – možno by sa rozvinuli na silné hospodárske „konzorciá“ schopné s pomocou bánk investovať do rozvoja a expandovať nielen na domácom trhu, ale predovšetkým na zahraničných trhoch

Tak po 2. Zostal by zachovaný vyrovnaný štátny rozpočet republiky, pretože podniky stále v štátnom vlastníctve by napĺňali príjmovú stránku každoročne a umožnili by tak na stránke výdajov rozvíjať socialistickú spoločnosť ekonomickou podporou.

Zabúdame, že sme finančne nielenže mali silnú menu ( vo svojom článku v N.Slove som zdôvodňoval, za akých podmienok budeme vedieť prejsť na voľne vymeniteľný kurz Kčs), ale mali sme v rukách aj finančné ekonomické nástroje štátu a banky mali peniaze – boli nakoniec kryté čs. zlatom vo výške 300 ton ) a ručenie štátom bolo výhodou v trhovej ekonomike oproti súkromným firmám na západnom trhu.

Tak po 3. Vedeli sme si sami vyrábať peniaze- vytvárať ekonomické zdroje a predajom tovarov a služieb dostávať v exporte a v medzinárodnej hospodárskej spolupráci cudzie meny, my sami ako štát by sme boli veriteľmi iných hospodárstiev štátov.

Vedeli sme si sami vyrábať peniaze- vytvárať ekonomické zdroje a predajom tovarov a služieb dostávať pri predaji a v exporte cudzie meny

Tak po 4. Rozvinutím medzinárodnej hospodárskej spolupráce na spoločné podniky (joint/venture), ad hoc konzorciá a kooperácie sa dá prekonať každé embargo i vedecko-technologické zaostávanie a Československo so svojim rozvinutým odborným školstvom ( od univerzít cez stredné školy až po učňovky) a svojou výskumno-vývojovou základňou malo na to, aby dosahovalo špičky v technológiách i uplatňovaní inovácií. Nie, plánovací systém nastavený možno tak ako v súčasnosti v EÚ na sedem až desať rokov, by nebol prekážkou, ba naopak, práve pomocou grantov a fondov by sa zdokonaľoval – a to riadene v prospech celej spoločnosti.

A politická otázka: socializmus či kapitalizmus – to by boli „teologické koncepty“ pre univerzity a filozofické učenia…

prosím, pozrite si, ak ste ešte nečítali, článok https://spolok-narodohospodarov.sk/2024/11/14/co-by-bolo-ak-by-sa-udalosti-17-novembra-v-cssr-neudiali-cast-i-ake-dosledky-by-to-malo-uvaha/ s názvom Čo by bolo, ak by sa udalosti 17.novembra v ČSSR neudiali? a potešte svoju dušu…

Máme čo robiť v 21.storočí na Slovensku. A sme to dlžní predkom…

MIMOCHODOM…

Akosi nikomu nenapadá súvislosť hospodárstva, socializmu a národného štátu – dokonca v podobe, akú uzákonil predseda KSČ a prezident ČSSR doktor Gustáv Husák 28.októbra 1968. Tá federálna ústava začala platiť od 1.januára 1969 a mala takýto dôsledok: Vytvorila Slovenskú socialistickú republiku s vládou a ministerstvami SSR a so Slovenskou národnou radou ako zákonodarným zborom Slovenska, vytvorila Českú socialistickú republiku s vládou ČSR a ministerstvami ČSR a s Českou národnou radou ako zákonodarným zborom v Čechách a na Morave. A vytvorila aj federálnu vládu ČSSR so sídlom v Prahe a celorepublikovými ministerstvami ako ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničného obchodu, federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárstva a teda tie, kde mala vláda ČSSR priame kompetencie. A štátny rozpočet ČSSR sa schvaľoval vo Federálnom zhromaždení ČSSR, kde bola Snemovňa národov a Snemovňa ľudu.

Ľahko potom bolo budovať administratívu samostatného Slovenska, ak tá tu už bola a bola dopĺňaná na samostatnú republiku. Takisto sa zabúda, že od administratívneho rozčlenenia na dve územne pojaté republiky sa na Slovensku budovali samostatné VHJ a generálne riaditeľstvá, samostatné podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Kerametal, Martimex, Omnia, Petrimex, Drevounia a ďalšie a obchodné podniky – napr. PRIOR obchodné domy boli riadené z GR Bratislava.

Kritika, že všetko si uzurpovala komunistická strana centrálne z Prahy, nuž to patrí do oblasti kritiky politiky, nie ekonomiky.

Mala to byť len stručná úvaha, porozmýšľajte nad našimi schopnosťami, Slováci…