Začnime v tejto úvahe trochu ironicky: Komisári EÚ a najmä náš Maroš Šefčovič dobre vedia, prečo MERCOSUR: Kdežééé, to vôbec nie je o zabezpečení odbytu nepredajných automobilov z EÚ! Ani iných odborov priemyslu z EÚ, ktoré už dokonca ani Čínou namlsaná Afrika nechce…tu ide predsa o to, aby sme v prípade vojny v Európe:
NESKAPALI OD HLADU!
Kto by si ešte pamätal (na gúgli to nenájdete!), že argentínske hovädzie a čílske bravčové zachraňovali po roku 1918 európsku populáciu od hladu. Áno, vozilo sa to loďami, dokonca aj skvapalnené v podobe omáčok, mrazilo sa tými veľkými mraziacimi blokmi prirodzenej zamrazenej vody, konzervovalo v plechoviciach, ba keď mrazenie nepomáhalo a topilo sa, začali vyrábať tzv.Liebigov hovädzí koncentrát, na ktorom vyrastali deti Európy…lebo v celej Európe bol hlad a bieda po vojne…
Takisto povojnové generácie v Európe boli vyživované mäsom i potravinami z Latinskej Ameriky, tu mocneli generácie Nemcov, Francúzov, Škandinávcov, do tej fit-podoby povojnového obdobia…čiastočne aj u nás konzervy UNRRA potravinovej pomoci, kým Stalin neposlal pšenicu i do Československa.
A teraz nevďační nemeckí poľnohospodári, francúzski, talianski, holandskí, dánski, začínajú masívne protesty proti Mercosur, dohode medzi štátmi s agrárnymi vývozcami v Latinskej Amerike a komisármi Európskej Únie.
A my tu na Slovensku?
Nám už je to jedno, nám už je to fuk: Kým prichádza denne na Slovensko dnes už vyše tisíc kamiónov s potravinárskym tovarom do predajných sietí ( v roku 2021 to bolo „len“ 913 kamónov denne, ako prehlásil vtedy predseda Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory p.Macho) a kým Kaufland, Billa, Lidl, Tesco i ďalší ohlasujú „zľavy“ a pulty sú plné mäsa, vajec a hydiny, niet sa prečo obávať…
Ale už aj v Bangladéši vám historik vysvetlí, že britskí kolonizátori „s dobrými úmyslami“ spravili z tej na potraviny bohatej produkčnej krajiny monokultúrnu pestovateľskú základňu pre bavlnu a keď prestala byť bavlna cenenou komoditou, obyvateľstvo v krajine Bangladeš začalo od hladu hromadne vymierať. Nie, nebolo to tak dávno, americká pesničkárka JOan Baezová spievala vo svojom protestnom hite „Bangladéš, Bangladéš, kým zapadlo slnko, zomrel milión ľudí (hladom)…a to bolo v 60-tych rokoch 20.storočia, tak nedávno…a pre tých, čo nepochopili hneď: aj my tu máme „monokultúru“ ako kolónia – automotive priemysel a ten ide do krachu…potraviny si už vyrábať sami nevieme…
Mal by to byť APEL, upozornenie…lebo nič iné nezmôžeme…
už pri prvých aférach s importom veľmi nekvalitného mäsa z Brazílie v roku 2017 predsa muselo byť jasné, že ani najmodernejšie formy uchovania mäsa pri transporte cez oceán z kontinentu na kontinent nemusia byť zárukou bezpečnosti potravín a navyše, „tam“ sa suroviny dorábajú asi aj s inými, odlišnými normami kvality ako u nás v „pregrídílovanej“ Európskej Únii. …a že by sa toho toľko zmenilo v krajinách Latinskej Ameriky u výrobcov za 8 rokov, že už to eurokomisie odsúhlasili?
Tak toto je audiorelácia porovnávajúca, aké mäso sme mali za toho socializmu a aké sa importuje v novej dobe, konkrétne v roku 2017, máte tam aj ukážky priamej reči z tlačových besied s pracovníkmi Veterinárnej správy SR i ministerky pôdohospodárstva SR G.Matečnej v 2017.
Moju úvahu berte ako pasívny protest proti zmluve o importe mäsa a potravín z krajín L.Ameriky združených v MERCOSUR. Asi prejdem na vegetariánstvo. Ing.Peter Zajac-Vanka, 8.12.23024
zaujímavý diskusný préspevok z FB od Braňa Ondruša, poslanca SR v Europarlamente:
zdôrazňujem:
Najväčšou hrozbou tejto dohody je očakávaný masívny dovoz lacných a pochybných potravín z Južnej Ameriky, a to najmä z Brazílie alebo Argentíny. Ešte dodnes mám v živej pamäti škandál s kuracím mäsom z Brazílie, v ktorom sa našli nielen zakázané hormóny, ale aj salmonela. Slovenskí farmári, ktorí už teraz zápasia s nízkymi výkupnými cenami a neľútostnou konkurenciou na trhu, by tak mohli čeliť ešte väčšiemu tlaku.
Aby ste mali predstavu, o čom sa bavíme a aké zdravotné riziko to pre našich spotrebiteľov predstavuje:
V krajinách Latinskej Ameriky je povolené pri pestovaní poľnohospodárskych plodín používanie rizikových pesticídov a herbicídov, vrátane glyfosátu.
Používanie rastových hormónov alebo antibiotík pri chove zvierat nie je žiadna rarita. To všetko je v Európskej únii buď prísne zakázané alebo tvrdo regulované.
V krajinách Latinskej Ameriky, ako je Brazília, ktorá je jedným z najväčších svetových exportérov hydinového mäsa, sa tiež používajú antimikrobiálne látky vrátane chlóru na dezinfekciu hydiny. Európska únia používanie chlóru a iných antimikrobiálnych látok na dezinfekciu hydinového mäsa zakazuje.
Viete, že z praktických spoločensko-etických dôvodov nepripúšťam komentáre a diskusie. Sme tu národohospodári, my si vieme komunikovať aj mailami. Ale občas dám pod diskusiu zaujímavý komentár a v tomto prípade (ešte som o ňom nevedel pri písaní článku), dám pre Vás celý príspevok Braňa Ondruša čo napísal do webu Slovo 7.12. pod nadpisom
Obchodná dohoda s Latinskou Amerikou je hrozba pre Európsku úniu aj Slovensko
a píše, citujem jeho celý fb príspevok:
„Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen 5. 12. 2024 oznámila verejnosti, že Európska únia a krajiny Mercosur dosiahli dohodu o obchodnej zmluve. Z tejto správy som znepokojený a pobúrený!
Netransparentná, potenciálne nevýhodná, riziková. Dlhodobo tvrdím, že obchodná dohoda medzi EÚ a krajinami Mercosuru je vážnou hrozbou pre slovenských poľnohospodárov, domácu ekonomiku aj životné prostredie.
Rokovania o tejto zmluve trvali viac než dve desaťročia, avšak prebiehali za zatvorenými dverami. Takže žiadna transparentnosť, zapojenie kľúčových aktérov, alebo nebodaj verejnosti. Aj keď som sa zúčastnil na niektorých stretnutiach so zástupcami EK, samotný obsah rokovaní zostáva zahalený tajomstvom. Naši vyjednávači údajne hája záujmy európskych občanov, no bez konkrétnych detailov o dohode zostáva otázne, koho skutočne zastupujú. Občanov Európskej únie? Naozaj?
Najväčšou hrozbou tejto dohody je očakávaný masívny dovoz lacných a pochybných potravín z Južnej Ameriky, a to najmä z Brazílie alebo Argentíny. Ešte dodnes mám v živej pamäti škandál s kuracím mäsom z Brazílie, v ktorom sa našli nielen zakázané hormóny, ale aj salmonela. Slovenskí farmári, ktorí už teraz zápasia s nízkymi výkupnými cenami a neľútostnou konkurenciou na trhu, by tak mohli čeliť ešte väčšiemu tlaku.
Aby ste mali predstavu, o čom sa bavíme a aké zdravotné riziko to pre našich spotrebiteľov predstavuje:
V krajinách Latinskej Ameriky je povolené pri pestovaní poľnohospodárskych plodín používanie rizikových pesticídov a herbicídov, vrátane glyfosátu.
Používanie rastových hormónov alebo antibiotík pri chove zvierat nie je žiadna rarita. To všetko je v Európskej únii buď prísne zakázané alebo tvrdo regulované.
V krajinách Latinskej Ameriky, ako je Brazília, ktorá je jedným z najväčších svetových exportérov hydinového mäsa, sa tiež používajú antimikrobiálne látky vrátane chlóru na dezinfekciu hydiny. Európska únia používanie chlóru a iných antimikrobiálnych látok na dezinfekciu hydinového mäsa zakazuje.
O nízkych ekologických štandardoch nehovoriac – masívne odlesňovanie či znižovanie biodiverzity sú len niektoré príklady toho, ako barbarsky sa korporácie v týchto krajinách správajú k životnému prostrediu.
Pracovné podmienky tamojších poľnohospodárov sú žalostné. Títo ľudia sú často vystavení fyzicky náročným podmienkam, vrátane dlhých pracovných hodín či práce v extrémnych teplotách.
Úplne šialené je, že v Latinskej Amerike je stále bežne rozšírená detská práca.
Za takýchto okolností je dovoz potravín z krajín Mercosuru rizikový nielen pre zdravie obyvateľov Európskej únie, ale aj z ekonomického a ekologického hľadiska. Konkurovať mizerným pracovným podmienkam, nízkym ekologickým štandardom a nedovolenému „dopingu“ pre zvieratá a rastliny, je pre Európsku úniu nielenže nemožné, ale priam nežiadúce.
Európska únia chce byť lídrom v environmentálnej politike. Obchodnou dohodou s krajinami Mercosuru však dosiahne pravý opak. Zvýšený obchod medzi oboma regiónmi znamená nárast emisií CO2 v dôsledku prepravy tovarov cez Atlantik. V situácii, keď Európa hlása zelenú transformáciu, sa musíme pýtať, prečo by sme mali podporovať dovoz tovarov, ktoré vieme vyprodukovať sami. Dovážanie potravín z tisícok kilometrov vzdialených krajín nielenže zbytočne zaťažuje planétu, ale aj oslabuje našu sebestačnosť a miestnu ekonomiku.
Európska komisia tvrdí, že dohoda otvára nové trhy pre európske firmy a posilňuje geopolitický vplyv v Latinskej Amerike, kde Čína postupne zvyšuje svoje investície. Avšak za akú cenu? Poľsko, Francúzsko, Taliansko a ďalšie krajiny už vyjadrili svoje obavy z tejto dohody. Tento široký odpor len potvrdzuje, že obavy o konkurencieschopnosť a udržateľnosť nie sú prehnané.
Ako zástupca slovenských občanov budem nekompromisne bojovať proti prijatiu dohody, ktorá poškodzuje záujmy a potreby ľudí na Slovensku. Naša krajina nemôže akceptovať podmienky, ktoré by ohrozili poľnohospodárov, poškodili životné prostredie a oslabili našu ekonomickú sebestačnosť. Potrebujeme jasné záruky a opatrenia, ktoré zabezpečia, že EÚ neobetuje záujmy svojich občanov na oltár globalizácie. V tomto boji budem stáť pevne na strane Slovenska a jeho občanov.
(Status na FB, 6. decembra 2024)“
…ale je zaujímavé, že Ondrušov stranícky kolega z Hlas-soc.dem. a minister pôdohospodárstva vlády SR Ing.Richard Takáč sa 9.12. hneď vyjadril, že „Zmluva s Mercosur je pre Slovensko výhodná…“…nuž, aj aj aj