Opakuje sa presne podobná situácia, aká nastala v decembri 1989: Pre politický vývoj a pre medzinárodnú situáciu sa vôbec seriózne v zákonodárnom zbore a vo vláde neprerokoval základný finančný zákon republiky: štátny rozpočet. A píše sa šiesty deň posledného mesiaca v roku, od 1.januára 2021 by mali všetci zainteresovaní (ľudia, inštitúcie, právnické i fyzické osoby na Slovensku) vedieť, ako sa zariadiť vo finančnom roku 2021. Ale: NEVEDIA.
ilustračný obrázok : peniaze v dokumente z tlačovky premiéra SR dňa 21.júla 2020
Pararely 1989 a 2020
Len pre osvieženie pamäti: Politický vývoj v decembri 1989 priniesol prudkú turbulenciu vládnej moci, odstúpil premiér vlády, vznikla Vláda národného porozumenia, tesne predtým „vláda 15:5“ v ktorej ešte boli vo vláde členovia KSČ, odstúpil prezident republiky, už žiadne výbory a štátne inštitúcie neboli schopné pre ochromenie činnosti zadefinovať svoje požiadavky na nový štátny rozpočet 1990. Od 1.januára 1990 sa mala spustiť zásadná hospodárska reforma, ale podniky toho veľa o nej nevedeli. Ani štátni úradníci. „Utopilo sa to“ v politickom prevrate. Ministrom financií republiky sa stal „nováčik“ v štátnej administratíve a teoretik v ekonómii – Ing.Václav Klaus, ktorý „sa zľakol“ zodpovednosti, nerozumel reálnej ekonomike štátu a vyhlásil radšej „rozpočtové provizórium“ na rok 1990. To vtedy znamenalo, že sa v roku 1990 „pôjde“ podľa zabehaných rozpočtov a čísiel z 1989. Tým posledným údajom o vyrovnanom štátnom rozpočte ČSSR bol zákon o štátnom rozpočte č.195/1988 na rok 1989, kde boli definované príjmy úhrnne na rok 1989 vo výške 223 640 800 tisíc Kčs a výdaje vo výške 223 640 800 tisíc Kčs. Ak ste si dobre všimli, rozpočet bol vyrovnaný a píše sa o sume na úrovni 223,6 miliárd Kčs. na príjmoch a 223,6 miliárd Kčs. na výdajoch.Bez deficitu čo i len jednej koruny. Medzinárodná situácia bola takisto rozbúrená ako dnes. Sotva sa dalo spoliehať na zabehané hospodárske vzťahy, dovtedy dobre udržiavané cez Radu vzájomnej hospodárskej pomoci a pomocou medzinárodných hospodárskych vzťahov ( tj. medzinárodné kooperácie, zahraničný obchod). Dobre sa dalo spoliehať na kúpnu silu obyvateľstva, ale vývoj ukázal, kto využil túto príležitosť najlepšie (a štát to nebol).
Súčasné zhrnutie situácie: Politická situácia v štáte je neprehľadná. Vďaka premiérovi nik nevie, aká je prognóza „na zajtra“. „Papier“,ktorý ukázal po príchode na letisko z Bruselu v lete, je dnes už len zdrapom…Štyri politické strany drží pri moci už iba čerpanie financií zo štátneho rozpočtu, štátna „gáža“ pre všetkých politikov a poslancov z koalície a predstava moci. Ktorá už ale reálne nikam nevedie v patovej situácii. Zákonodárny zbor je v rozklade, radšej sa prerokovávajú „neškodné“ právne body, aby sa nerozpadol parlament skôr než sa dolieči havarovaný predseda parlamentu. Štyri koaličné vládne strany podali v priebehu 60 dní svoje štyri Plány obnovy pre čerpanie z fondov obnovy EÚ. Každý predstaviteľ (Sulík, Heger,Kollár, Remišová) sa drží tej svojej verzie a štátny rozpočet navrhnutý ministerstvom financií a teda R.Hegerom, zatiaľ neberie nik vážne. Znova reálne hrozí rozpočtové provizórium pre rok 2021. Odlišné je to v tom, že okrem pandémie koronavírusu, ktorá likviduje časť globálnej ekonomiky a najmä európske finančné rozpočty, hrozí aj rozpočtové provizórium Európskej Únii – a to pre zbytočné zaťahovanie politických podmienok byrokratickej moci „Bruselu“ do finančných záležitostí rozpočtov Európskej Únie.
Pozrite si ten návrh, skúmajte čo sa len dá vyčítať, ale „čísla“ vyprchali z platnosti skôr než ste si ich stihli prečítať….
Štátny rozpočet Slovenskej republiky na 2021 bol navrhnutý v sume
…na príjme 15 815 257 145 eur. Tj. 15,8 miliardy
…na výdajoch 23 864 618 285 eur tj. 23,8 miliardy
…. v deficite 8 049 361 140 eur tj. 8 miliárd
Štátny rozpočet na rok 2020 bol v auguste korigovaný, rozumej znížený oproti tomu zákonne schválenému v decembri 2019. A „čísla“ sa hýbu smerom dolu dosť prudko, ako trup lode Titanik do vĺn Atlantiku…. V auguste išlo o tieto čísla
…na príjme 14,36 mld Eur
…na výdajoch 26,32 mld Eur
…. v deficite11,93 mld Eur
ZBYTOČNÁ HRA NA ČÍSLA
Aj keby nastalo pre rok 2021 na Slovensku „rozpočtové provizórium“ štátneho rozpočtu, viac ako je to teraz by už neuškodilo. Na rozdiel od roka 1990, keď silná štátna ekonomika dostala silný „úder“ rovný vodíkovej bombe (s opačným efektom: zmizli financie, ľudia a problémy zostali).
Ak navyše bude aj finančný rozpočet Európskej Únie v „rozpočtovom provizóriu“ a neschváli sa Plán obnovy 2021-2027, zúfalí budú iba tí, čo sa domnievali, že slovenskú ekonomiku „zahltia“ europeniazmi – a bude pokoj. Ilustračne uvádzame papier z tlačovky premiéra SR Matoviča v júli 2020 o sume 43,53 miliardy, ktoré malo „dostať“ Slovensko celkovo z Fondov obnovy EÚ. Kto ho ešte dnes vôbec môže brať vážne?
Nie je dnes relevantné zaoberať sa číslami a rozpočtovými kapitolami. Relevantné je zaoberať sa účelmi vynakladaných a preto potrebných financií a možnosťami získavania financií do štátneho rozpočtu. Všetko ostatné je hra čísiel. Dnes s veľmi mínusovým výsledkom. A tie čísla sa menia každý deň.
NÁRODOHOSPODÁRSKY DEFINOVANÉ ZÁSADY PRE ŠTÁTNY ROZPOČET SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROK 2021
Nikdy nejde o čísla, ale vždy ide o potreby spoločnosti
Primárne potreby vo výdajoch:
Potrebujeme zabezpečiť ochranu zdravia a životy občanov SR ( výdaje na zdravotníctvo, vrátane výdajov na lieky, farmáciu, liečenie, prevenciu, výdaje na hygienický komfort a kontrolu pred zavlečením chorôb a infekcií)
Potrebujeme zabezpečiť výživu obyvateľstva ( výdaje na vlastnú výrobu v poľnohospodárstve a výrobu potravín, výdaje na distribučný dovoz doplnkovo nevyrábanej produkcie, výdaje na logistiku a zásobovanie po celom území Slovenska rovnomerne)
Potrebujeme zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie a vedecko-výskumný rozvoj v tejto oblasti (potreba výdajov na stále zabezpečenie škôl, vyučovania od materských a základných škôl po stredné a štátne vysoké školstvo)
Potreba zabezpečiť bývanie pre každého občana SR ( bývanie, zabezpečenie infraštruktúr – teplo, voda, energie, odpady, komunikácie). Výdaje spojené s investovaním do týchto infraštruktúr.
Následné potreby a požiadavky na výdaje štátneho rozpočtu
Potreba zabezpečiť pre každého občana SR primerané pracovné miesto a príjem pre každého nie ekonomicky činného občana SR (sociálne programy). Výdaje na pracovné miesta a príjem z podnikania zásadne do štátnej podnikovej infraštruktúry a doplnkovo pre kolektívne a individuálne podnikateľské aktivity občanov SR a vo vlastníctve občanov SR)
Potreba zabezpečiť verejnú infraštruktúru v službách od záchranárskych cez hasičské, policajné až po obranné potreby. Kontrolná funkcia hraníc počas pandémie a potreba schopnosti mobilizácie obyvateľstva pri pandemických, klimatických a iných ohrozeniach.
Až na poslednom mieste je potreba investovať do ozbrojených síl v rámci Severoatlantickej Aliancie. Nie je to naša obrana.Nás ohrozuje svet nevojensky, nie vojensky.
Príjmy do štátneho rozpočtu 2021 a do verejných rozpočtov do 2023
Zásadná zmena: Doteraz a žiaľ po roku 2004 sa základnými príjmami do štátneho rozpočtu stali dane a odvody od obyvateľstva. Takisto vo verejných rozpočtoch samospráv obcí a miest. Po roku 2014 dokonca spotreba obyvateľstva a teda zdanená každá kúpená služba a každý kúpený produkt znamenajú, že si obyvateľstvo v dani z pridanej hodnoty pripláca pre vlastné sociálne a iné výdaje. Sféra podnikov a hospodárskych organizácií všeobecne sa stala menšinovou pri príjmoch. Príjmy zo zahraničného obchodu sú zanedbateľné.
Potrebujeme zainvestovať do štátom a občanmi s domicilom v SR vlastnených hospodárskych subjektov tak, aby tie príjmy z ich hospodárskej činnosti začali narastať. Niektoré hospodárske príjmy možno získať prakticky okamžite organizačnými zmenami a zmenami vlastníckych pomerov.
Odkiaľ vziať na príjmy?
Predovšetkým z hospodárskej činnosti. Zo zahraničného obchodu. Z vlastníctva štátneho v produkčnej výkonnosti.
Zadlžiť sa?
Nie – ak ide o „klasický minimálny štát“ liberalizmu a podporu cudzím investorom
Áno ak ide o vnútorné investície do hospodárstva Slovenska a pre sociálnu infraštruktúru Slovenska
Záver
Je načase začať hospodáriť rozumne. Môžeme sa dohodnúť celospoločensky, že chceme mať štandardizovaný blahobyt vyšších vrstiev slovenskej spoločnosti a ostatným sa dovolí „v rámci inštitucionálnej ekonomiky s prvkami kolónie“ mať nejaký neistý príjem, ale zato „žiť uprostred Európy“. Môžeme sa ale dohodnúť aj na tom, že chceme mať všetci blahobyt a preto zainvestujeme do vlastných hospodárskych procesov vlastnených štátom a občanmi SR. Aj za cenu tvrdého šikanovania byrokraciou Bruselu a obmedzenia eurodotácií, čo povedie k nutnosti „pomôcť si sami“.
Slovensko a jeho ľud sa doposiaľ vždy rozhodlo pre tú cestu „pomôcť si sami“ a história je na to hrdá. Nenarábajme tu s číslami. Narábajme tu s pocitom národnej hrdosti a sebavedomia ľudu, ktorý „to vie“.
Totiž, ak by to ľud slovenský nedokázal, tak to by nás už vyše tisíc päťsto rokov nebolo. Ale vždy sa nájde nejaký cudzí kolonizátor, ktorý nám chce dokázať, že bez jeho pomoci to nevieme. A ťaží od nás bohatstvo len a len pre seba. Tak toto už nedovoľme. Lebo nejde o čísla – ide o potreby.
Ing.Peter Zajac-Vanka, Spolok nárdohospodárov Slovenska, OZ, 6.12.2020
Najnovšie komentáre