Veľká Británia je prenás opäť „cudzinou“ , ale veď to nie je nič nové pod slnkom!
Blog Petra Zajaca-Vanku k ukončeniu členstva Veľkej Británie v Európskej Únii, 1.januára 2021 Ilustračné foto: bolo nám to jasné už v roku 2016…avízo z relácie Infovojna
Toľko marketingovo zneužívaný a médiami i politikmi manipulovaný „Day D“ odčlenenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska od politického, finančného a administratívneho riadenia Európskou Úniou nastal. Deň 1.január 2021 znamená, že Veľká Británia je samostatná. A udialo sa to za zvláštnej situácie globálnej pandémie koronavírusu, keď sú hranice národných štátov tak či tak veľmi kontrolované a medzinárodny pohyb osôb je obmedzený takmer na minimum. V našom bežnom „európskom“ živote obyčajných ľudí si ani nevšimneme, že sa udial toľko obávaný „brexit“ a Británia „je už preč“.
Prečo teda toľko cirkusu okolo bežného geopolitického vývoja?
Nekontinentálna ostrovná Veľká Británia znamenala pre byrokraciu Európskej Únie poistku, že žiadny členský národný štát si netrúfne ani len pomyslieť na odchod z prácne budovanej politickej integrácie Európskej Únie, plnej nevolených top-úradníkov a dosadzovaných Europarlamentom „predsedov“ a „prezidentov“ a „generálnych riaditeľov“ a eurokomisárov z Bruselu. Ale dňom 1.január 2021 je všetko inak. Británia sa netopí a v briskej spoločnosti majú úplne iné (a pritom veľmi rovnaké vďaka koronavírusovej pandémii) starosti ako báť sa úpadku ekonomiky a zrútenia sa britského systému iba preto, že „opustili Európu“. Konečne azda tie manipulatívne floskule ustanú a začne sa triezvo uvažovať.
A zrazu ostatné členské štáty, národné štáty, ktorým sa prílišná direktíva eurobyrokracie nezdá a ktorí nie sú ochotní zameniť hospodársku úniu a vzájomné obchodné vzťahy za politickú úniu do ktorej sú už dnes na 90 percent vtiahnutí, zisťujú že žiť sa dá aj mimo Európskej Únie. A všetko sa dá dohodnúť, vrátane obchodných zmlúv a vzťahov, vrátane finančných usporiadaní a bežného života občanov Veľkej Británie i takzvaných národných štátov dnes úplne reprezentovaných komisiami EÚ.
Čo sa môže stať nám tu na Slovensku „z brexitu“?
Vôbec nie som ten, kto by sa mal ďalej venovať geopolitickým a medzinárodným úvahám. Len podotýkam, že v čom sa táto nová situácia odrazí v živote bežných občanov Slovenskej republiky.
Zatiaľ čo masmédiá hlavného prúdu nás denne kŕmia strašidelnými súvislosťami „brexitu“ a budú nás asi oboznamovať propagačne o každom jednotlivom „tragickom osude“ života „po brexite“, my sa môžeme ukľudniť. A treba osvetovo vysvetliť novým generáciám (mileniálom narodeným po roku 2000 či skôr od roku 1990), že už predým, i počas prvých rokov našej mladej Slovenskej republiky, bolo treba vybaviť si pas a vízum pri ceste do Británie, že pracovné povolenia sa získavali veľmi ťažko a dokonca boli roky, keď (kým sme nevliezli do EÚ v 2004) sme boli odmietaní ako cudzinci, ktorí chceli zarábať v Británii. Mám tú skúsenosť aj ako dospelý študent dištančnej Open University a dnes pobavene zisťujem, že mám Diplom v manažmente, o ktorom ani neviem, či ho bude administratíva EÚ uznávať a vlastne som sa stal „zahraničným expertom“ v oblasti manažmentu, ktorého vzdelanie zrazu nie je „európske“.
Píšem o tom v blogu na Archíve 2019-08/2020, ak si kliknete, inak https://narodohospodari.sk/2021/01/01/peter-zajac-vanka-goodbye-to-albion/ a je tam i krásna pieseň vtedy krásnej Mary Hopkinsovej Goodbye!
No čoho sa chceme obávať? Ak tam máme príbuzných čo tam už emigrovali, alebo tam máme „dočasných“ priateľov čo tam zostali pracovať, študovať, vybavia si doklady ako cudzinci a je to. Isteže, stovky a možno tisíce našincov čo tam boli „tak trochu načierno“ alebo len v rámci EU-cestovania, sa budú musieť vrátiť. A stovky Britov u nás si tiež musia dať do poriadku svoje doklady a rozhodnúť sa, kam patria – pracovať u nás im nik predsa brániť nebude.
Hmotné dodávky z Británie k nám a export od nás sa stanú skutočným medzinárodným obchodom, nielen takým tým pre evidenciu štatistických úradov a Eurostatu. A predpokladám, že takto o niečo poskočí cena importovaných tovarov a služieb, povedzme zdražie Ballantines i čokoláda Cadbury. Aj cena šatičiek z Marks&Spencer. Dodávatelia potravín do siete TESCO by mali mať exportné dodávky tak ako je pri exporte a konečne by si mohli „ošetriť“ efektívnosť predaja, ale predpokladám, že globálne obchodné reťazce to nejako zaonačia. Naša „najvýraznejšia“ položka v exporte – automobily, by mohla v prípade evidovaného exportu do Veľkej Británie podliehať skutočnej dani z exportnej tržby tu zo SR, lebo na druhej strane bude podliehať skutočnému clu každý tovar, ktorý príde z EÚ. A to znamená, že do štátneho rozpočtu by malo z každého auta exportovaného do UK pribudnúť aspoň „pár centov“ ak nie pár eur. Otázne bude, ako sa odrazu bude deklarovať nitrianska automobilka LandRover, či bude „britská“ alebo sa odhalí ako vlastníctvo indickej firmy Tata, každopádne v oboch prípadoch by mala firma na Slovensku začať konečne platiť dane z príjmu tu na Slovensku.
Tak vidíte – žiadne dopady na občana SR, ktoré by mali byť nejaké tragické, sa nekonajú. Už sa teším sa letnú cestu na britské pobrežie a po britských hradoch, vybavím si včas vízum, pas mám a libry nejaké tiež. Láka ma Škótsko, či už sa osamostatné od Británie alebo od EÚ.
Tragédie sa nekonajú. O čom budú písať novinári?
Najnovšie komentáre