Do blogu profesora ekonómie Jaroslava Husára zaraďujeme úvahu, ktorá už vyšla v Slovenskom slove 6.03.2021, ale požiadal som o možnosť jej zverejnenia a úpravy vzhľadom k tomu, že je vysoko aktuálna v situácii, v akej sa nachádza ekonomika na Slovensku a postavenie Slovenska v rámci Európskej Únie. dnes 15.marca 2021.
… už aj ekonomickú.
„Dnes nevieme ako funguje ekonomika, nemáme teóriou obsiahnutú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického vývoja posledných 30 rokov. Konkrétne, nemáme vedecké zdôvodnenie podmienok realizácie pracovnej sily v EÚ (podlieha to operatíve: ako keď naši šoféri platili vo Francúzsku pokuty , pozn.red. ako výsledok lobbyzmu francúzskych prepravných firiem, ktoré chceli zabrániť konkurencii cudzích prac.síl). „
Mali sme silné generácie umných ekonómov
Slovenskí ekonómovia rokov 1964/70 svoje riešenia fungovania ekonomiky ČSSR vedeli, hovoria o tom kapitoly z diela Viktora Pavlendu Ekonomické základy riešenia, kde v kapitole 4 s názvom Sústava spoločenského riadenia a medzioblastný vývoj v československých podmienkach navrhol model riadenia socialistickej ekonomiky. V bode 2 Plnšie uplatnenie slovenských národných orgánov zdôvodňuje, že majú byť súčasťou jednotného celoštátneho riadenia. Totiž na Slovensku sme mali vtedy Zbor povereníkov a nie vládu SR. A na ministerstve spravodlivosti nepracovalo ani jeden Slovák. Vláda SR vznikla práve až na podnet silnej skupiny ekonómov na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, a tak od 2.januára 1969 sme mali národnú vládu, vládu Slovenskej socialistickej republiky na administratívnom území Slovenska.
Dokonalé pochopenie ekonomickej teórie je esenciou úspešnej jej aplikácie.
Zamyslím sa nad tým v duchu tejto teórie, tohto riešenia, čo nám ponúkajú orgány EÚ, čo chýba. Keynes v roku 1936 dal Európe teóriu ako funguje ekonomika, zosúladil ekonomickú teóriu s konkrétnymi historickými podmienkami. Práve ona podmienila vznik, či bola rozhodujúcim myšlienkovým impulzom ekonometrie, ekonomickej kybernetiky, input/output analýzy a teórie radenia.
Zaslúžili sa o to nositelia Nobelovej ceny Kuznets, Leontiev a Wiener hlavne dielom Kybernetika a spoločnosť. Záujem o poznatky ekonómie a ich aplikáciu v praxi prudko vzrástol, čo sa odrazilo v tom, že nositeľ Nobelovej ceny Myrdal, švédsky ekonóm presadil v Európskej hospodárskej komisii projekt Komparácia krajín regiónu EHK plus USA, ZSSR a Japonsko na báze I/O tabuliek,(tabuliek hospodárskych vstupov a výstupov) na realizácii, ktorej som sa podieľal. Dokonalé pochopenie ekonomickej teórie je esenciou úspešnej jej aplikácie.
Silné ekonomické sily dnes teória ekonómie nedokáže opísať. Je to nedosiahnuteľný sen? Teória sa neuveriteľne skomplikovala a Thomas Piketty nám ponúkol „ekonomickú rozprávku“. Európskej Únii nepomohol. Aj preto máme problémy. Konkrétne, reakcia eurozóny na krízu v roku 2008/2009 vlastne pozostávala z akéhosi úsilia napísať, vpísať do legislatívneho a ústavného rámca sériu neo-liberálnych procesov (nebolo tu Pavlendu!). Pripomeniem, že totiž Európske hospodárske spoločenstvo začalo ako colná únia v ére štátneho protekcionizmu, ktoré sa neskôr stelesnilo (pretvorilo) v tzv. zóne voľného obchodu a potom, cez EMU (Európska monetárna únia) na zónu voľného pohybu kapitálu a spoločného trhu, zavádzajúc v neskoršej fáze dohodu na odstránenie akýchkoľvek národných hraníc na konkurenciu. A dovolím si povedať, že kríza eurozóny, o čom písal aj nositeľ Nobelovej ceny J. E. Stiglitz (pozri minulú úvahu), mala za následok prehlbovanie sa tohto procesu, ba dala popud, impulz (impetus) k podrobeniu vládnej moci štátov v duchu Wirtschaftsregierung. (nový pojem). Totiž po decembrovom summite európskych lídrov nemecká kancelárka Angela Merkelová ohlásila, že dôjde k posilneniu hospodárskeho riadenia, čo má vraj pomôcť v boji proti kríze veľkých dlhov štátov. Avšak nemecký výraz, ktorý vo svojom vyjadrení použila, vyvolal medzi Nemcami kontroverzné reakcie. Slovo „Wirtschaftsregierung“ (v zmysle hospodárskej vlády, správy) má oveľa silnejší význam, ako dovtedy používané „Wirtschaftssteuerung“ (v zmysle hospodárskeho riadenia). Prvému výrazu sa v Berlíne dlho vyhýbali, keďže zahŕňa vytvorenie novej silnej inštitúcie v Bruseli, a nie len jednoduchú koordináciu označovanú ako hospodárske riadenie o čom hovoria či grécki ekonómovia, ale bo aj EuroMemoGroup (viac ako 300 ekonómov), v ktorej som pôsobil.
A tak sa od štátov, ktoré majú veľké dlhy, bude žiadať, aby vybilancovali ich štátne rozpočty, a to v duchu kritérií, ktoré stanoví Komisia, ako aj nutnosť implementovať „štrukturálne reformy“, čiže znižovať mzdy a sociálne výdavky, aby sa štátom zabezpečila, ako to budú žiadať potreby, pomoc z EFSF (Európsky finančná nástroj stability), alebo ESM, čiže európsky mechanizmus stability. Mechanizmus automatickej korekcie bude spustený vtedy, ak krajiny porušia pravidlá definované EFEF, fiskálnu kompaktnosť. V duchu novej ekonomickej správy (economic governance), Európska komisia musí podniknúť rozšírené funkcie (?) a audítorské pravidlo vzťahujúce sa na rozpočet. Tento fakt, že v duchu tejto stratégie nového európskeho rámca je ten rámec „nielen odsúdený na pád v budúcnosti, ale už aj padol“, ako napísal Varufakis. Dokazuje to práve Grécko, ktoré sme všetci zachraňovali. A teda, ukázal sa ako neúčinný nástroj v duchu predstáv neo-liberalizmu.
Testovanie národných štátov v ekonomike
Čiže dnešný stav krajín nám skôr indikuje, že krajiny akoby boli, dovolím si povedať, v testovacom procese. A to preto, že sme nemali teóriu, iba akúsi históriu v diele Thomasa Pikettyho. To čo vyriešili slovenskí ekonómovia, teóriu, jej zosúladenie s historickými podmienkami, to v súčasnosti veľmi chýba.
Darí sa dnes povedať ekonomickú pravdu? Vystúpil v takom duchu nejaký náš eurposlanec na zasadnutí europarlamentu?
Slovenské žabomyšie operetky
Ako už rok zisťujeme, trápi nás predovšetkým pandémia, ale aj to čo sa deje s ekonomikou, jej balansovaním, zvlčilými vzťahmi. Priam sa dnes vnucuje otázka, ako opraviť dnešné fungovanie ekonomiky, či ju premeniť, aby sme z nej ozaj mali osoh. Inak môžeme mať dojem, že sa máme o ňu deliť. Už týždne vidíme, že je medzi politikmi nezhoda a neriešia ekonomické problémy, ale to, že premiér tvrdil, že Sulíkovi prekáža Sputnik, ale Sulík povedal, že to nie je pravda. Premiér tvrdil, že Sulík chce predčasné voľby, ale Sulík povedal, že to nie je pravda. To je riadenie ekonomiky, to je riešenie jej závažných ekonomických problémov? Dovolím si povedať, že príčinou je, že ani jeden z nich nemá dielo, ktoré sa dá porovnať s dielami slovenských velikánov, ktoré by minimalizovalo rozdiel medzi teóriou a ekonomickou praxou. Čitateľovi ponúknem odborný záver.
Záverom
Je to z pera môjho priateľa Ing. J. Forsthoffera, chemika, experta v niekoľkých krajinách, ktorý sa vyjadril ku Plánu obnovy Slovenska z vládnych informácií:
„Potvrdzujem príjem a ďakujem za preposlanie, ibaže ten materiál nemá konkretizované ciele v žiadnej kapitole a preto má iba charakter „diskusného klubu“ či kanála na čerpanie subvencií prednostne na mzdy namiesto investícií. Nevieme a nie je vôbec jasné smerovanie hospodárstva, či chceme naďalej byť len „montovňou“ automobilov s pridruženým servisom a dokedy (forma umelej zamestnanosti), lebo raz aj tento segment dosiahne nasýtenie trhu a v dôsledkoch zdôrazní najmä nutnosť orientácie na hromadnú dopravu namiesto individuálnej, nehovorí o kľúčových investíciách AE Mochovce, VD Gabčíkovo, elektrárne Nováky a Vojany, vodné diela nielen Vážskej kaskády (priehrady plné bahna nie sú zdrojom vody – strategickej matérie pre udržanie života). Nevieme, či chceme dať a mať jasný cieľ v obmedzení závislosti od dovozov energetických surovín i zdrojov a súvisiacich sieťových i produktovodových odvetví.
Nevieme, či uvažujeme vôbec o znížení katastrofickej závislosti od dovozu potravín, v ktorých komoditách a v akých objemoch; chýba jasný zámer lesníctva, či zámery agrolesníckeho / agro-drevinového hospodárenia najmä na vŕškovitých terénoch aj v súvislosti s ochranou proti enormnej erózií skultivovanej pôdy a záplavám prívalových dažďov. Nevieme ani o konkretizovaných cieľoch stratégie verejno-prospešného záujmu ako je zdravotníctvo vrátane výroby aspoň základných liečiv (veď koronapandémia nás poučila ako bezstarostne sme sa zbavili vlastnej výroby vakcín), školstvo (najmä technické a prírodovedné), doprava koľajová i cestná (dobudovanie tunelov a diaľnic), sanácia enviro-zátaží, udržovanie životného prostredia a riešenie odpadového hospodárstva zavedením recyklácie uhlíka z druhotných surovín a oxidu uhličitého emitovaného zo stacionárnych zdrojov (prijímame množstvo nových materiálov a kompozitov bez náznaku riešenia „čo s nimi“ po skončení ich životnosti, pretože ľudstvo sa „doby plastovej“ pre udržanie životnej úrovne už vzdať nemôže.
Týmto, širším, ale vzájomne súvisiacim nutnostiach pre strategické ciele sa materiál vôbec nezaoberá“.
komentár :Ba ja takto sa dá: kamarát, kamarát frajerku mi navráť, Ty si sa oženil aj ja by som sa rád, čiže Švajčiari, Švajčiari, vy sa máte dobre, chceme sa tak aj my. Čitateľ si iste pamätá tie plagáty.
Darí sa nám povedať pravdu…?
Prof. J. Husár
Bratislava 9/3/2021
medzititulky redakcia a zodpovedá za ne, Ilustračná fotografia zbúraniska v hlavnom meste SR Bratislava, bývalý obchodný dom Ružinov, dnes územie „Hirošima“ i v roku 2021, redakcia
link https://www.slovenskeslovo.sk/ekonomika/2337-ked-sa-nedari-povedat-pravdu
Najnovšie komentáre