STAČÍ ZAČAŤ SKROMNE: Vízia pre rok 2021 je „za rohom“ a nie je neuskutočniteľná:
CIEĽOVÝ STAV Slovensko: rok 2022 a aká je situácia
„Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu“
Situácia stabilizujúceho sa národného hospodárstva Slovenska, usporiadaného na báze uskutočňovaného národohospodárskeho programu do roku 2022, ktorý už pracuje s prvkami národného vlastníctva celoštátneho významu ako aj kolektívneho vlastníctva lokálnych a regionálnych podnikov, a regionálnych verejných fondov koordinujúcich s národným fondom verejných investícií rozmiestňovanie investícií tam, kam to republika potrebuje a bilancovaním dodávok i produkcie po republike. Dodatok 2020: Na základe opatrení novej vlády SR vzniklej z potrieb obnovy ekonomiky po koronakríze 2020
Národné hospodárstvo Slovenska vlastní a obhospodaruje skutočné národné bohatstvo Slovenskej republiky a tvorí ucelený ekonomický komplex. Dodatok 2020:Je po pandémii z koronakrízy a svet sa len spamätúva, počíta škody a obete…
Sú obnovené potravinárske výroby,
spracúvajúce vlastné domáce poľnohospodárske produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, toto odvetvie zamestnalo to množstvo všetkých vraj „nezamestnateľných“ obyvateľov a nezamestnanosť je prakticky zlikvidovaná, Slovensko dokáže zamestnať v iných odvetviach aj tých vyše tristotisíc občanov, čo v priebehu dvoch dekád museli emigrovať za prácou mimo republiky a teraz sa vracajú.
Štátne lesy obhospodarujú lesnú pôdu mimo poľnohospodárskej pôdy
a spolu s urbárskymi spoločenstvami spolupracujú na báze technicko-pestovateľskej a údržbárskej servisnej služby, zamestnávajú priamo svojich členov na miestnych urbariátoch – a prekvitajú – zabezpečená je nevídaná ochrana životného prostredia a protipožiarne a protipovodňové systémy, vybudované na úroveň každej obce – takmer sa eliminoval vznik lesných požiarov a záplav;
Potravinárstvo vyvolalo svojimi produkčnými potrebami obrodu spracovateľských strojárskych a technologických výrob,
takže vzniklo množstvo závodov a fabrík, všetko zamestnaneckých samospráv i rodinných firiem pre miestne i celoštátne potreby. Clami sa obmedzil dovoz potravinárskej a poľnohospodárskej strojárskej výroby a vlastne i potravín a poľnohospodárskych produktov; clá sú dočasným opatrením voči konkurencii – nik však nebráni konkurencii vstupovať do spoločných podnikov a zamestnávať ľudí priamo v SR.
Stavebníctvo
sa diverzifikovalo podľa zvýšených požiadaviek na bývanie na bytové družstevné a priemyselné stavebné a krachujúce stavebné podniky prešli do rúk zamestnancov. Zamestnanecké samosprávy fungujú na celoštátnych i lokálnych fondoch obnovy bytového fondu národa i projektovej infraštruktúry, vyhľadávajú sa možnosti exportu stavebných prác do oblastí predtým postihnutých vojnami.
Vodné hospodárstvo, lesy a pôdny fond, toto všetko je späť v rukách štátu
a štát vytvoril z krachujúcich spoločností zamestnanecké samosprávy – podniky sú plne v rukách štátu a podľa objednávok verejných investičných bánk pracujú tak, že sú v prenájme zamestnancov.
Voda a vodné hospodárstvo sa stalo národným majetkom,
ktoré štát spravuje vo forme národného podniku, pretože ten je nescudziteľný. Voda ako strategická surovina bola vnútroštátne vyňatá z trhového mechanizmu a obyvateľstvu Slovenskej republiky sa jej užívanie poskytuje „bezplatne“ na náklady štátneho a verejných rozpočtov. Z verejných bánk. Iné je to s používaním vody vo výrobe a pre účely zahraničných hospodársjych vzťahov – voda ako svetová komodita je spoplatňovaná tak ako vzácna surovina.
Dopravné a cestné infraštruktúry
fungujú podľa rovnakej schémy, podobne energetické infraštruktúry, takže aj výroba atómovej energie ; Mochovce sú konečne plne dostavané a výkonné. Obnovujú sa Jaslovské Bohunice z takmer zakonzervovaného statusu novými bezpečnými technológiami.
Pôvodne takmer zlikvidovaná materiálna výroba a ťažké strojárstvo dostalo nový impulz
od štátnych fondov a verejných investičných bánk. Rýchlo sa vracia výroba výrobných technológií, teraz už zhodnotená plno-automatizovaným riadením s technológiami Industrie 4.0. Pôvodne zahraničné firmy po strate vlastníckeho vplyvu zahraničných investorov radšej prechádzajú na vlastnícku formu zamestnaneckých samospráv kvôli možnosti zlučovať daňové zaťaženia do jedinej podnikovej dane – dane zo základných fondov, čo nie je umožnené firmám so zahraničnými vlastníkmi.
Celý dovezený rozvinutý „automotive“ – priemysel
a automobilový odbor s rozsahom štyroch automobiliek prešiel reštrukturalizáciou na výrobkovú diverzifikáciu a podniky dovedené do bankrotu boli prevzaté štátnou investičnou bankou, ktorá ich prenajíma zamestnaneckým samosprávam v týchto podnikoch na základe predložených a schválených projektov diverzifikácie priemyslu .
Znova sa naplno rozvinul vedecko-výskumný potenciál
v základnom aj aplikovanom výskume na základe štátnych objednávok a grantových schém verejných investičných bánk. Mladé talenty zostávajú doma, ale nik im nebráni stážovať kdekoľvek vo svete, ak aplikujú výsledky do domácej národohospodárskej oblasti a nezostávajú v zahraničí.
Funguje systém verejných investičných „bánk“ tak ako to definoval Schweickart – teda inkasovanie dane zo základných prostriedkov od podnikov a sociálnych daní z príjmu obyvateľov na báze medzigeneračnej solidarity a rozdeľovanie fondov na granty investičných zámerov podnikov – samospráv plus sociálne programy pre obyvateľov mimo aktívneho politického života na úrovni štát-kraj-okres -obec.
Eurofondy už neexistujú, štátny dlh z minulého obdobia je „dobre uzamknutý“ –lebo Slovensko nebude jediné s nesplatiteľným dlhom a krajín, čo sa to budú pokúšať z bývalých krajín Eurozóny riešiť bude veľa/asi všetky – takže sa čaká na celosvetovú dohodu, čo s dlhmi, ktoré už nik nikdy nezaplatí….
A tak v roku 2021 Slovensko zavŕšilo svoj „PLÁN B“ v hospodárstve:Dodatok 2020: Plán „B“ uskutočnila vláda po páde marcovej vlády 2020
Slovensko je súčasťou stabilného stredoeurópskeho hospodárskeho priestoru, menou sa stala opäť koruna slovenská a je vymeniteľná za svetové meny ako čínsky Júan, ruský rubeľ, americký dolár, či nemeckofrancúzske Euro.
V lete 2021 – obyvatelia Slovenska, občania Slovenskej republiky, užívajú životnú úroveň nielen priemerne a nie „stredne“ – ale v maximálnej úrovni ako predtým vysokopostavené vrstvy „horných desaťtisíc“ z rokov po 2000 – a to vďaka obnoveným národohospodárskym tokom financií vo vnútri štátu, finančné prostriedky žiadny zahraničný investor „neťaží“ a teda nedobýva žiadnu rentu za zásluhy, že tu zainvestoval. „Čierna diera“ finančných tokov cez finančný trh je už zazátkovaná.
Slovenské obyvateľstvo sa demograficky spamätáva aj bez imigrácie, už „nevymiera“ a rýchlo sa dostáva z chudoby, do ktorej ho dostal kapitalizmus a globálny ekonomický poriadok po roku1990. Produktivita práce sa prirodzene odráža na rastúcom hrubom národnom príjme a na vysokých príjmoch obyvateľov a prirodzené starnutie populácie neznamená ekonomické obavy – kedysi prehustené sídliská a mestá sa menia na skutočné obytné zóny oddychu a vidiek prosperuje zo zachovania životného prostredia.
Hlavnou hrozbou pre Slovensko sú globálne rozkolísané klimatické pomery sveta, ako napr. neočakávané víchrice, monzúnové dažde a záplavy, suchá ničiace úrodu, treskúce mrazy, objavujúce sa tornáda. Práve pre predchádzanie, obranu a na likvidáciu následkov týchto hrozieb funguje dobre zorganizovaná občianska služba na báze „civilnej obrany“, rozvíja sa priemysel a služby zamerané na elimináciu vplyvov klimatických zmien, pretože slovenská krajina a jej poloha v stredoeurópskom klimatickom miernom pásme je jedným z najcennejších článkov národného bohatstva, aké Slovensko vlastní.
Vzhľadom k dlhodobým rozvojovým hospodárskym projektom zameraným hlavne na adaptáciu ku klimatickým zmenám je široko uplatnený prechod na automatizáciu výroby a služieb všade kde sa to dá (zavedenie cez projekty Industrie 4.0), čo pri celospoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a kolektívnom spoluvlastníctve v zamestnaneckých samosprávach a v národných podnikoch vytvára ten efekt, že zamestnanci v dvojúlohe vlastníkov aj zamestnancov môžu operatívne riešiť pracovné voľno a prípadné „nutné dovolenky“ vzhľadom ku klimatickým poruchám bez ujmy na príjme a k úplnej spokojnosti verejnosti – obyvateľstva Slovenska.
Táto vízia nie je tak nová, bola už prezentovaná v roku 2016 v Bratislave pred cca 15 účastníkmi Ing.Peter Zajac-Vanka
Najnovšie komentáre