Blog profesora ekonómie Jaroslava Husára, článok už pôvodne vyšiel v Slovenskom Slove 10.10.2020 ale s radosťou ho národohospodári preberajú s dovolením pána profesora J.Husára – dnes 13.10.2020

Týmto nadpisom sa chcem vyjadriť k ekonomickému obsahu vládou SR prezentovaného plánu obnovy. Jej autori nepochopili jadro dnešnej civilizácie a problémy ekonomiky SR.

Plán obnovy Slovenska prezentovaný ministrom financií SR i ďalšími politickými stranami tvoriacimi vládnu koalíciu  SR neposkytuje nové súradnice nášho fungovania. Dá  sa vyjadriť slovami anonymita nezodpovednosti. Z tohto plánu obnovy vôbec nevidno, čo všetko sú limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomiky SR,  a to aj v rámci súradníc fungovania ekonomík Európske Únie.

Nevedecké…

Svedčia o tom hlavne spôsoby prezentácie, „plánované“  riešenia a nejasná potreba zmeny fungovania ekonomiky, ako aj používané jednoduché slová, pojmy ekonomickej vedy, napríklad ako pojem  „míľniky“.

Odtrhnuté od reality…

Dnešný stav ekonomiky Slovenska, viacerých jej odvetví,  je v biednom stave; Napríklad  poľnohospodárstvo v roku 2019 malo deficit zahraničného obchodu vo výške 1812,5 miliónov eur. Z toho živočíšne výrobky mínus 539,9 mil.eur, rastlinné výrobky  mínus188,7 mil.eur, tuky, oleje, vosky  mínus 92,5 mil.eur a potraviny, nápoje a tabak až  mínus 991,4 mil. eur. To sú hrozivé hodnoty. Toto je priam veľká výzva pre ekonómov. Prečo tento závažný ekonomický  problém Slovenska nerieši plán obnovy?

Dnes by sa ekonómovia spoločne s technikmi a aj sociológmi mali zamyslieť aj nad našimi  slovenskými  hrdinských ekonomickými dejinami, nad ich úspechmi,  práve napríklad v poľnohospodárstve; Pred rokom 1989 totiž k nám chodili Francúzi, aj Nemci, ktorí v máji odoberali vzorky plodín, či je v nich produkčný potenciál úrod, aký dosahovali naše experimentálne  poľnohospodárske Jednotné roľnícke dužstvá. 

Toto všetko sa utopilo v politických záujmoch veľkého sveta. Nemôžem nespomenúť, že v rokoch 1960-70 sme tu mali silnú skupinu ekonómov (Pavlenda, Kočtúch, Sojka,…), ktorá zanechala nielen vedecké diela, ale aj zasahovala reálne do ekonomického diania v rámci Československa. Aj vďaka A. Dubčekovi, ktorý prišiel na Vysokú školu ekonomickú, aby získal argumenty. Mnohí Dnes u nás  mnohí hodnotia úlohu A.Dubčeka kriticky. To je pre naše malé krajiny, zdá sa, typické a neuvedomili sme si jeho význam v historickej chvíli, keď rozhodovanie pre neho bolo nesmierne ťažké;  aj vtedy boli mocenské tlaky. Hovorím to aj preto, čo pozorujeme  práve  hlavne dnes, že národ nemusí byť nevyhnutne v stálej opozícii voči vláde, ktorú si sám zvolil.

Neexistuje jasný obraz fungovania ekonomiky Slovenska

Treba si uvedomiť, že práve neexistencia jasného obrazu o fungovaní ekonomiky SR, ktorý som čakal od plánu obnovy, umožňuje manipulovať s faktami, všeobecným vnímaním podstaty ekonomického systému a preferuje sa akýsi povrchný politický pohľad. Ľudia už spochybňujú očakávania, lebo od roku 1989 sa očakávania nezrealizovali.

Nik nedefinoval model riadenia ekonomiky, ako je to definované v napríklad Pavlendovej knihe. Do ekonomického diania sa nevrátila akási spoločenská pozitívna reflexia fungovania ekonomiky, ktorá sa v rokoch 1968-70 vzkriesila, hlavne aj zásluhou našich ekonómov. Spomeniem  také dielo ako Meranie ekonomického vyrovnávania  (autori V. Pavlenda, H. Kočtúch), Ekonomický časopis 1965/3. TakýIvan Mikloš nám tu rozpráva o akýchsi reformách, ale nevieme o akých, hovorí „o škôlkach“.

Dnes, ako to ukazuje aj tento plán obnovy, sa stratilo hlboké uchopenie ekonomických problémov a ich vedecké riešenie všeobecne, konkrétne rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily Slovenska v rámci EÚ, a následne chýba aj hlbšie uchopenie spoločenských problémov Slovenska, ktoré dnes rezonujú („najlepší minister financií EÚ“ sa nakoniec nestal ministrom financíi EÚ).

Slovenskí ekonómovia predsa už raz riešili a vyriešili hospodárske problémy Slovenska

Ako som už spomenul, slovenskí ekonómovia už raz riešili a vyriešili problém medzištátneho  (medzioblastného) hospodárskeho  vyrovnávania a jeho merania.

A dnes opäť zisťujeme, že ekonomické témy, ktoré už boli raz vyriešené, ktoré akosi v nás stále driemu, sú stále platné, je to  zaostávanie SR. Veď to jasne ukazujú veľké rozdiely v krajinách EÚ, už napríklad aj porovnaním  výšky mzdy. Sú to témy platné, bez ohľadu na beh času, v ktorom sa dnes ženieme niekam a ani nevieme kam. Pretože EÚ, jej ekonómovia nepovedali „ta a takto“.Neurčili súradnice priestoru a fungovania.

Som veľmi sklamaný z tejto doby, z politickej situácie i z toho, čo sa deje s ekonómiou, hlavne jej časťou – makroekonómiou, ktorá profesne upadá. Už som sa niekoľkokrát o tom verejne vyjadril.

Hľadať fungovanie ekonomického systému

Prirovnajme si to k tomu, že hudobníci majú koncertné sály, herci majú divadlá, atď. ale makroekonómovia nemajú orgán, ktorý by akceptoval ich diela a dávne riešenia.  Nemajú profesionálne zázemia, ale bohužiaľ, dnes ani kvalitu.  Orgány štátu a vlády, ktoré nemajú k nej vzťah; iba ak formálny. Ľudia, ktorí „robia“ makroekonómiu na Slovensku, ako sa dnes hovorí, ju berú ako biznis a teda zdroj zárobku.

 Ale makroekonómia je veda. Nerobí, neštuduje sa zato, že človek zarobí nejaké peniaze. Makroekonómia stratila svoj vedecký punc. Preto vo svojich príspevkoch odvolávaním sa na roky po roku 1960, chcem poodkryť našu ekonomickú históriu, ekonomickú myseľ mysliac aj na potrebný rozvoj vedy. Aby sa ekonóm práve aj širšej vedeckej obce, menovite v Európskej Únii, dotkol svojich koreňov v hlbinách ekonomickej vedy na Slovensku, vedeckých koreňov. Ale zároveň aj zato, aby si aj čitateľ tejto úvahy odniesol hrdosť, že sa v slovenskom priestore narodil. Nemôžeme zostať zamurovaní, ako sa to dialo aj so ženami na slovenských hradoch.

Naše poznatky sa majú šíriť. Dnes nám prišla doba koronavírusu a zisťujeme jej dôsledky na ekonomiku. Avšak hlbší vzhľad do ekonomických problémov úplne chýba, čo priam eklatantne dokazuje aj plán obnovy. Nebudem ho rozoberať. Už stanovenie stovák cieľov iba dokazuje, že nevieme „kde a ako“. Získavať občana iba tým, že sa dnes nadáva na politiku, to pre ekonóma nemôže byť riešením, to nie je jeho údelom. On hľadá fungovanie ekonomického systému. Jediné, čo po nás zostane (hrady to už asi nebudú) budú naše činy, a fakt,  že slovenský ľud žil dobre (mal žiť dobre). To musí zabezpečiť ekonomická veda. Teda jej poznatky a skutky.

Nielen mávanie menami ako Samuelson, Tobin, Keynes, čo je dnes akési samozrejmé, ale to čo zanechala ekonomická veda na Slovensku, to ako sme vyriešili meranie likvidácie zaostávania, to ako meriame zbližovanie, zmenšovanie sa rozdielov v zaostávaní, to je to podstatné. A to vyjadruje aj slovo svornosť, ktorá musí preniknúť do fungovania našej ekonomiky, ba aj ekonomík krajín EÚ. To že pre všetkých spolu zabezpečuje  želaný chod hospodárstiev EÚ. Musíme zabezpečiť, alegoricky vyjadrené, prostriedky rozletu a nie samospasiteľnú exhibícia povrchností, čo nám prezentoval aj časopis Index, ktorý vydáva SME. Musíme  skončiť s argumentami “ prečo sa to nedá“. Štefánik nám to ukázala odkázal , „…lebo chcem!“. A preto musíme vedieť súradnice nášho fungovania –  V. Pavlenda má vo svojom diele časť 2. Koncepčné formovanie jednotnej socialistickej ekonomiky, vymedzenie miesta Slovenska v nej.

Prezentovaný Plán obnovy Slovenska teda nedáva nové súradnice fungovania, a dá sa vyjadriť slovami anonymita nezodpovednosti. Z plánu obnovy vôbec nevidno čo všetko sú limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomiky SR, aj v rámci súradníc fungovania ekonomík EÚ.

Prof. J. Husár Bratislava 8/10/2020

https://www.slovenskeslovo.sk/category-forum/2263-nove-suradnice-nasho-fungovania

medzititulky redakcia