Včerajšia úvaha profesora ekonómie Jaroslava Husára v jeho blogu, zverejnená dnes 21.11.2020.

Večný nedostatok zdrojov a nutnosť voľby

Čitateľa som možno prekvapil názvom mojej úvahy. Je to najvážnejšia ekonomická téma. Poslucháči ekonomických fakúlt by to mali vedieť, mali by im to učitelia povedať. Dobre som si to zapamätal, lebo mám u profesora Júliusa  Pázmana, pravej to ruky guvernéra Slovenskej národnej banky počas Slovenského štátu prof. I. Karvaša. skúšku (1958).

Nadpisom mojej úvahy profesor Pázman začínal svoje prednášky. A skúšal aj tak, že skúšaného vyzval na ping – pongový zápas a po 10-15 minútach sa skúšaného spýtal koľkokrát spadla loptička na zem. Ak vedel, zapísal mu jedničku. Mal som s ním viacero zážitkov. Bol vzdelaný a tak bol aj na prednáškovom turné v USA. „Posolstvo a poslanie ekonómov“, hovorieval, „nie je jednoduché – musia robiť obtiažne rozhodnutia“. Lebo nežijeme v raji. Svet neoplýva mliekom a srvátkou, musíme sa rozhodnúť, či chceme auto a či maslo. To bývali jeho tvrdenia. Musíme si teda uvedomiť existenciu nedostatku zdrojov a nutnosti voľby. Práve dnes nás čaká nutnosť voľby.

Nemôžem nespomenúť, že Imrich Karvaš a Július Pázman boli dvoja veľkí národohospodári a dokázali, že v rokoch 1939 – 45 bol výmenný kurz voči českej korune až 1:7 – 1: 10 (na burze, pod rukou) v prospech slovenskej koruny. Obaja však neskôr veľmi doplatili na svoje snahy v prospech národného hospodárstva.

Nebudem rozoberať diela týchto našich významných ekonómov, iba som pripomenul, čo riešili, či čo učili, hlavne ako sa ekonomika správa, a čo s ňou môže človek. Nemôžme mať všetko naraz, pred ľuďmi je vždy problém voľbyproblém nedostatku, či problém obmedzovania sa. Každý rok zažívame problémy s povodňami a v TV vidíme ako ľudia doplatili, zrútilo im stenu domu, či zobralo úrodu. Takáto katastrofa je spravidla lokálna. Dnes sa musíme obmedzovať všetci. Nielen my, ale aj v Rakúsku, Taliansku, či Španielsku. Prišla pandémia. A zrazu nechápeme a nechceme si uvedomiť že obmedziť sa musíme všetci. Pandémia si nevyberá, už zomrel aj lekár, a j iné profesie, či vekové kategórie. Máme niečo, čo nik z nás nezažil. Ba ani v celosvetovom meradle sa už veľmi dávno niečo podobné nestalo, ľudia to nezažili.

Tak ako už dlho do hĺbky, žiaľ, nechápeme poznatky ekonómie, tak do hĺbky nechápeme čo je to pandémia. Aj preto ľudia nerešpektujú obmedzenia, ktoré ordinujú epidemiológovia.  Nosíme rúško. Hoc nechráni dokonale, nosíme ho.  Ba ľudia sa divia, že nám niekto niečo zakazuje a prikazuje. A to sa nám nepáči, lebo nie sme zvyknutí obmedzovať sa. Nemali všetci ekonómiu a nevedia, čo je nelineárna krivka indiferencie pre dva javy. A tak sa nemôže vláda spoľahnúť na to, že ľudia si uvedomia vlastnú zodpovednosť. Vidíme iba svoje práva, a že môžeme škodiť niekomu, to nevadí, hlavne nech je uspokojené moje ego.

Ako ekonóm však predovšetkým musím povedať, že ľudia prišli k presvedčeniu, že nemáme dôverovať vláde. Iste je, predovšetkým za to zodpovedná ona. Veď každá kniha o makroekonómii, či mikroekonómii hovorí o vláde na viac ako 40 stranách, o jej úlohách. Sú jednotlivci, ktorí tvrdia, že za nich nemá vláda čo riešiť, riešiť chcú iba oni. Ale teraz, keď nemajú príjmy, natŕčajú ruku k vláde.

Zabudli v účtovníctve na položku na účte ziskov a strát, ktorá sa volá nerozdelený zisk? Kde je? Poslali ho na finančné trhy! Vďaka pandémii sme zistili, že vláda ozaj musí riadiť a rozhodovať o čom hovorí teória rozhodovania (anglicky decision theory). Obaja naši spomenutí ekonómovia o tom písali už pred 90 rokmi.

Ale veď obmedzenia pozná každá veda. Elektroinžinier vie, že aj odpor aj intenzita prúdu sú obmedzené a tá ohraničenosť je daná vzťahom napätie = intenzita x odpor. Obdobne je to v ekonómii, kde je obmedzené množstvo peňazí v obehu a monetárna báza, ktoré sú v analogickom vzťahu, a síce množstvo peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza. Nevedel to Draghi, guvernér ECB? Robil infláciu, lebo natláčal do ekonomiky enormné množstvá eur.

Dovolím si ešte pripomenúť jeden fakt. Mnohí si u nás myslia, že všetko sa dá bez problémov vyriešiť.

Napíšem to aj inak. Tí istí ľudia, ktorí priam neuznávajú autoritu vlády (možno niekedy oprávnene), tí istí ľudia zároveň od nej žiadajú, aby dnes situáciu promptne zachránila, a nielen to, priam jej vyčítajú, že nič nerobí. Dnešná pandémia sa iste ľahko nedá vyriešiť. Mňa však mrzí, že ani naši ľudia sa nechcú zamyslieť nad stavom a fungovaní našej ekonomiky. Ešte keď bol riaditeľom Markízy Pavol Rusko, poslal som mu osnovu prednášok makroekonómie, čo by mala jeho TV poskytnúť ľuďom, aby vedeli, čo je to ekonomika a ako sa má riadiť, aké sú tam vzťahy. Zamietol to. A tak máme problémy s poľnohospodárstvom či zdravotníctvom:  Hoci som do zdravotnej poisťovne platil viac ako 50 rokov, dnes doplácam na všetky lieky. Prečo? Nevedia, čo je hospodársky ideál. Definíciu hospodárskeho ideálu nájdeme ako u našich dvoch spomenutých velikánov, tak aj u českého veľkého ekonóma, dvakrát ministra financi a raz guvernéra čs.národnej banky profesora Karla Engliša, a to už v roku 1936. Dnes nehľadáme hospodársky ideál, ale každý rieši seba, vrátane politikov, jasne to hovorí divný vzťah predsedu vlády a ministra hospodárstva, jeho podpredsedu. Totiž prácu z domu (dnes moderné „home-office“) nemôže robiť každý, niekto musí prísť aj k peci a piecť chlieb. Nielen to, mladší nezažili hrôzy druhej svetovej vojny a tak nevedia, čo je strach. Nectia si starších. Ale to je aj vec výchovy. Oni nezažili ani to, čo je trstenica, s ktorou ma maďarskí učitelia priam rúbali. Vidia iba seba. Verím, že pandémia ich prinúti zamyslieť sa.

Problém našej spoločnosti je nefungovanie ekonomiky

Na záver  mojej úvahy o nedostatku a nutnosti voľby musím spomenúť ešte jeden významný fakt. Naša vláda, ba všetky vlády po roku 1993 nevedia čítať ekonomické údaje. Ani ja neviem čítať, a hlavne vnímať Mendelejevovou tabuľku. Ale to nie je problém celej spoločnosti. Problém celej spoločnosti je (ne)fungovanie ekonomiky. Každý z nás robí, či chodí do školy, či je penzistom a tak očakáva, že sa bude mať dobre.

To mu má zabezpečiť ekonomika! A ten kto ju riadi. Každému predsedovi vlády, ministrovi financií a prezidentovi som poslal môj systém národných účtov, v ktorom by bolo treba vidieť aj finančné toky medzi EÚ a našou republikou (koľko platíme a koľko dostávame). Dlho mi trvalo, kým som pochopil Systém národných účtov (SNÚ) Eurostatu, ktorý je neprehľadný a nevhodný na riadenie ekonomiky. Dovnútra ekonomiky musí predseda vlády a minister financií rozumom „vidieť“. Preto som pre nich pripravil aj makroekonomickú databázu postavenú na rovnici rovnováhy

 (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) = (export – import),

aby zistili, či je ekonomika v rovnováhe a čo treba urobiť. Hrubý domáci produkt (HDP) a štátny rozpočet na riadenie ekonomiky nestačia. HDP a ŠR, to nie sú čísla také, ako sa tvária. Potrebujú dlhý výklad a vysvetlenie, čo sa v tom vlastne skrýva, za akých predpokladov, ba aj kde sú zdroje chýb. Uvedená rovnica rovnováhy sa dá matematicky odvodiť a má veľký význam.

Nech má takéto hodnoty: 5 + (– 4) = 1. Saldo zahraničného obchodu je pozitívne.

Inú ekonomickú pozíciu vyjadrujú tieto hodnoty: 4 + (– 5) = -1! Máme deficit zahraničného obchodu a HDP v oboch prípadoch môže byť 22.

V ňom tú ekonomickú pozíciu nevidíme. Nedokážeme to z neho vyvodiť. Čitateľ vidí, že štátny rozpočet (príjmy vlády – výdavky vlády) je jedným členom rovnice rovnováhy, a teda ukáže iba obmedzený vhľad. Ak elektroinžinier nedá správny odpor do rovnice, niečo sa mu pokazí a prakticky to zistí v momente.

A čo sa deje s našou ekonomickou rovnováhou? Od roku 1993 máme deficit štátneho rozpočtu a tak potrebujeme v tomto roku opäť veľkú finančnú injekciu zo zahraničia vo výške 9, 6 mld. eur, to je nutnosť.

Musím pripomenúť, že Karvaš a Pázman dokázali za 4 roky zmeniť výmenný kurz slovenskej a českej koruny. Nielen to. Ako píše Ľ. Olach v diele Guvernér Karvaš: „Ťažkosti nám robia nemecké požiadavky, v dôsledku ktorých dnes Nemecko dlhuje Slovensku osem miliárd slovenských korún. Zo Slovenska sa pašujú a súkromne vyvážajú potraviny, cigarety, liehoviny, textílie… do Čiech, Nemecka a inde“. Karvaš a Pázman nemali Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity Ministerstva financií ako ju má dnes SR. Aký bude dnes pri pandémii výpadok tržieb? Verím iba podvojnému účtovníctvu, ktoré vláda v zrozumiteľnej podobe nezverejňuje. Zvýši štát naše zdaňovanie? Aká bude dnes nutnosť voľby? Čoho bude nedostatok? Financií na penzie?

Alebo aj inak. B. Obama napísal knihu „Promised Land”. Teda jeden citát: „Čokoľvek urobíš, nebude to stačiť. Ale musíš to aspoň skúsiť“. Pre mňa silný slogan.

Prof. J. Husár

Bratislava 20/11/2020

Korektorskú úpravu textu a usporiadanie do odsekov vykonal redaktor. Takisto medzititulky.

Dovoľujeme si upozorniť, že už je k dispozícii audio záznam z relácií o popularizácii makroekonomiky s profesorom Jaroslavom Husárom z relácií v Slobodnom vyslelači B.Bystrica v roku 2017 – stačí kliknúť dolu pod článkom na tmavom poli na obrázok Ekonomická demokracia a vyhľadať napr. relácie č.65,63,62,61 či 60. Relácie sú dvojhodinové aj s piesňami vo vnútri relácií.