Príhovor predsedu Spolku národohospodárov Slovenska
Milí priatelia, Spolkári, verní čitatelia webstránky, poslucháči našich relácií Slobodného vysielača Banská Bystrica
Neslávili sme poriadne Vianočné a novoročné sviatky, ale ani Veľkonočné sviatky a tohto roku sme sa ani nezišli pri uctení si pamiatky oslobodzovania Slovenska Červenou Armádou. Nielenže stále „hrozí“ pandémia vírusu, ale spoločnosť je zablokovaná dlhotrvajúcim a nič neriešiacim „stavom núdze“, ktorý tak nápadne pripomína stanné právo ( v humanitárnych podmienkach 21.storočia bez práva zastrelenia či internovania hriešnika, zato pod hrozbou pokút). A rovnako, teraz už otvorene, sa štátnym establišmentom Slovenskej republiky umelo predlžuje núdzový stav až do polovice mája 2021, možno i na dlhšie. Nebudeme môcť spoločne sláviť Prvomájové dni, ale ani pamätné dni Oslobodenia Československa a skončenia druhej svetovej vojny, núdzový stav zakazuje stretnutie sa na Slavíne i v uliciach a na námestiach počas slávnych májových dní…ale paradoxne sa nezakazuje obchodovať, prepravovať a vyrábať tovary, pracovať vo výrobe pre cudzích investorov na Slovensku, prepravovať tovary, vykonávať služby a predávať. Biznis „ide ďalej“…
Paradoxne o čo viac sa bojuje proti pandémii, o to viac sa vynakladá peňazí na armádu a o to hlasnejšie sa rinčí euroatlantickými zbraňami, kde „ešalóny“ vojsk smerujú na východ, na „nebezpečné“ hranice Ruskej federácie. O to viac sa zmrazujú hospodárske i politické kontakty medzi „nepriateľmi“ a my si ani len nemôžeme vybrať, koho máme za nepriateľa považovať: ten je nám určený a prikázaný z centrály Bruselu či Severoatlantickej Aliancie. Vypovedala sa vakcína Sputnik proti kovidovej vírusovej nákaze, vypovedávajú sa diplomati, obchodovať s Ruskom sa zakazuje a NATO „cerí zuby“…
Áno, keď rinčia zbrane, múzy zmĺknu
V takejto situácii je veľmi ťažké propagovať myšlienky národného hospodárenia a burcovať za vytvorenie vlastných ekonomických zdrojov, vysvetľovať ekonomické deje a horliť za vlastným hospodárskym sebestačným systémom, keď to verejná mienka „neberie“ a politika ignoruje. Ešte aj za fašistickej poroby boli Slováci odvážni a vďaka odvážnym jedincom i spoločnému úsiliu sa chystali i pod hrozbou straty života na materiálne zabezpečenia života „po…“ – totalite a vytvorili materiálno-technické zázemie pre budúce vojenské a ľudové vystúpenie proti fašistickej totalite.
Dnes nič také neexistuje. Sme ubití, ba až umlátení dlhotrvajúcim masírovaním mysle, mladé generácie apaticky prijímajú to, čo sa im predžuté predkladá na masmediálny každodenný tanier – a sú spokojní. V obdobnej situácii v totalite a vojnovej vrave už pracovali mnohé ľudské sily na Slovensku v ilegalite a v prospech lepšej budúcnosti…a u nás teraz nič.
Máme medzi sebou nespokojné osobnosti, ktoré stále búšia na svedomie národa, píšu a hovoria, burcujú. Hádžu hrach na stenu a zbytočne na seba viažu nechcenú pozornosť režimu. Veľmi sa obávam o ich osud a neodporúčam im to. Aspoň by nemali tak oficiálne, do médií a do sveta…lebo keď rinčia zbrane, múzy musia zmĺknuť…
Odporúčal som minulý rok stiahnúť sa do ilegality. To však neznamenalo, že by sme nemali nič robiť, že by nebolo načim sa organizačne a pracovne chystať na zápas o tú našu a lepšiu budúcnosť…no ale nič sa nedialo a ani nedeje...každý mediálny a internetový výkrik nespokojných je dnes štátnym establišmentom sledovaný…a asi nielen nimi.
Ale ilegálna činnosť sa ani len nekonala a nekoná…prečo?
Moje úsilie neviedlo nikam. My Neexistujeme...mohol by som dúfať, že len nie som oboznámený s nejakou tou ilegálnou činnosťou a potešil by som sa. Lenže my nič…a možno je to aj tým, že naši spolkári sa pohybujú vo vekových kategóriách 80 ročných, 70-ročných, 60-ročných a pár o niečo menej ročných. Hovorí sa tomu zlyhanie…bezmocnosť.
Nechcite po predsedovi Spolku národohospodárov Slovenska, aby v takejto situácii umelo vyvolával optimizmus a dnes a denne „kŕmil“ webstránku a relácie Spolku národohospodárov na internetovom vysielači témami a reakciami na udalosti. Unavilo ma to, pretože to zostalo bez odozvy… ani len spolkári sa do diskusie a komunikácie medzi sebou nepustili…o mladých nehovoriac, asi nám ani nerozumejú že čo to my vlastne chceme.
Rezignujem. Nakoniec, bez peňazí by to ani nešlo, ťahať to sám. Ozaj nie. Dvadsať eur za vysielanie relácie v SVBB a môj dôchodok 404,50 eura, to by bolo všetko čo by som mohol vložiť do práce osvety a úsilia mapovať hospodárstvo Slovenska. Už toho mám dosť!
Neponúkam pokračovanie občianskeho združenia. Ukončil som už činnosť dvoch združení v uplynulých rokoch, ukončíme i činnosť tohto združenia. Stratilo podstatu existencie.
Ak budú lepšie časy, nie je problém zísť sa a založiť nové združenie.
Dovidenia v lepších časoch
Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda OZ Spolok národohospodárov Slovenska
Bratislava, 25.apríla 2021
ilustračná snímka vlastná: Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle…tohto roku opustená a chradnúca, či?
Najnovšie komentáre