Profesor ekonómie Jaroslav Husár: Plán obnovy a sústava riadenia
(„trochu ekonometrie do rozhodovania by sa zišlo“)
Blog profesora ekonómie Jaroslava Husára v Spolku národohospodárov Slovenska. Materiál už vyšiel v Slovenskom slove a dovolil som si preto vyzdvihnúť do nadpisu hlavnú myšlienku článku pána profesora ekonómie, „doyena“ ekonomickej vedy na Slovensku, ktorý len pár dní predtým oslavoval jubileum 85 rokov života. 7.06.2021
Ilustračné foto tentoraz z oficiálnych zdrojov spred roka, keď sa vláda ujímala svojej funkcie a k začudovaniu aj prvoaprílová vláda roku 2021 je vlastne rovnaká, len figúrky sa popremieňali: čo nám to vlastne z hľadiska medziľudskej komunikácie v neverbálnom prejave dali členovia týchto vlád najavo tými vztýčenými ukazovákmi a prostredníkmi a so zakrytými tvárami? Skúste si odmyslieť kovid-krízu a bude vám to jasné…PZV
Prof.Jaroslav Husár 5.06.2021:
„ O Pláne obnovy už písalo viacero autorov, aj nie veľmi pozitívne. Avšak tento termín v spojení s pojmom sústava riadenia, tak takú úvahu som nečítal. Ekonómovia však musia preskúmať naše vlastné domáce skúsenosti, ale aj skúsenosti s EÚ, a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať riešenia, ba aj nápravu chýb“.
Ekonómovia musia obsiahnuť vedeckou teóriou , vedecko-teoreticky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov nášho ekonomického vývoja. Aby som čitateľovi priblížil, čo myslím tou obsahovou bohatosťou vzťahov, ukážem to na mojom ekonometrickom malom modeli nižšie. Obsahom prvej rovnice, ako vidí čitateľ, je definícia hrubého domáceho produktu (HDP). Nezvažujem v ňom export a import. Druhá rovnica opisuje výdavky obyvateľstva na spotrebu, ktoré závisia od disponibilného príjmu. Tretia rovnica práve definuje, čo je disponibilný príjem. Štvrtá rovnica vyjadruje vzťah medi daňami a HDP, teda konkrétne, že daňová sadzba je 20%. Obsahom piatej rovnice je funkcia investícia – vidíme, že investície závisia od úrokovej miery.
Uvádzam príklad:
Predpokladáme, že vláda už schválila rozpočet a výdavky vlády budú 300 jednotiek, čo hovorí ďalšia rovnica. V ďalších rovniciach opisujem vzťahy množstva peňazí. Ako vidíme dopyt po peniazoch závisí od HDP a úrokovej miery. Predposledná rovnica požaduje, aby sa dopyt po peniazoch rovnal ponuke peňazí, ktorú určuje centrála banka. Z poslednej rovnice vidíme, že centrálna banka stanovila ponuku peňazí vo výške 500 jednotiek. Verím, že čitateľ jasne vnímal obsahovú bohatosť tohto vyjadrenia fungovania ekonomiky. A toto mi práve chýba v Pláne obnovy.
Ekonometrický model je:
Verím, že čitateľ získal jasnú predstavu.
Ekonometrovia však na báze rodinných účtov konštruujú vzťah (12.7) obsahovo oveľa bohatšie, podľa druhov výdavkov. To je celkom iný vhľad do ekonomiky! Preto konštruujú funkciu výdavkov na stravu, funkciu výdavkov na bývanie, funkciu výdavkov na svetlo a kúrenie, funkciu výdavkov na obuv, funkciu výdavkov na zdravie atď..
Analogicky rovnica investícií (12.10) by mohla mať viacero konkrétnych funkcii, napr. investičná funkcia výstavby diaľnic. Čitateľ iste postrehol zvady Sulíka a Kollára o výstavbe nájomných bytov. Tie byty však môžu by dvojizbové, trojizbové, či štvorizbové. Ekonometria môže pretvoriť ekonomické vzťahy z oblasti bývania do ekonometrických rovníc a tak model vyššie obohatiť. Ba môžu požadovať, aby dvojizbových bolo dvakrát toľko ako štvorizbových.
Čiže zvada Sulíka a Kollára je iba mlátenie prázdnej slamy, nevedia povedať nič viac, nemajú poznatky. Obsahová bohatosť vzťahov a súvislostí musí byť veľmi zreteľná. Závisí od tvorcu ekonometrického modelu, čo všetko vyjadrí jazykom matematiky.
Toto je vlastne predmet ekonomickej vedy – definovať množinu vzťahov v ekonomike, a to na súčasnom stupni ekonomického vývoja. Riešenie, neznáme hodnoty premenných Y, C, I,… ekonometrického modelu, ktoré zaujímajú tvorcov (vládu) hospodárskej politiky, získame niektorou z metód riešenia sústavy lineárnych rovníc.
Z tohto modelu, hoc malého, vyplýva veľký význam analýzy ekonomických procesov a javov dnešnej ekonomiky s cieľom odhaľovať a interpretovať zákonitosti pohybu ekonomiky; to je úloha riadenia ekonomiky vládou.
A ako to je a bolo a ako to má byť?
Vláda počas pandémie riadila, prikazovala, čo má robiť sféra výroby, či čo majú robiť občania, zbytočne sme stáli v radoch. A v údajoch mala vláda nakoniec zmätky. Nevyužila koncepciu usporiadania údajov do kontingenčnej tabuľky, ktorej vzor som poslal aj predsedovi vlády aj ministrovi obrany.
Ekonomická veda sa sústreďuje, musí, aj na riadenie principiálnych procesov, plánovanie procesov pohybu národných a regionálnych zdrojov rastu ekonomiky SR.
Avšak, zohľadniac aj našu ekonomickú realitu po vstupe do EÚ, sústava riadenia národnej ekonomiky, národného hospodárstva súvisí aj s problémom nadnárodných, štátnych a národných (národnostných) vzťahov (aj v EÚ) a to dvojakým spôsobom: a) jej obsahové riešenie sa týka vývoja príslušnej národnopolitickej oblasti, b) a jej organizačné riešenie sa priamo dotýka účasti príslušníkov daného národa, regiónu na riadení vecí celoeurópskych, potom celonárodných a nakoniec regionálnych (oblastných).
Sústava riadenia je dôležitý činiteľ, ktorý nemôže nahradiť politické rozhodovanie vlády bez vedeckej opory ekonómie.
Najväčším problémom SR je, že od roku 1989 sme si neujasnili úlohu vlády v trhovom hospodárstve, a zvlášť ekonomickú úlohu vlády. Z nej vyplýva aj sústava riadenia. Jej predmet je dôležitý preto, že fiskálna politika, pravidlá a regulácia fundamentálne formujú konkurencieschopné prostredie. A tak nevieme priame a samozrejmé ekonomické konzekvencie nástrojov. Všetky vlády vykazovali iba deficit rozpočtu a enormný rast dlhu. Vlády minuli obrovské milióny eur na podporu zahraničných podnikov, zvlášť automobilový priemysel, a živnostníci a poľnohospodárstvo iba nariekajú. Mali sme silný chemický a elektrotechnický priemysel, ktoré majú aj dnes perspektívu.
Vychádzajúc z poznatkov ekonomických vied – makroekonómie a mikroekonómie, ktoré definujú úlohy vlády, ale aj našej ústavy, vláda musí posilniť rozsah, obsah a intenzitu činností štátu, a to z pohľadu ekonomickej efektívnosti, ktoré funkcie boli v nedávnej minulosti, podľa mňa, neprimerane oslabované.
Je nevyhnutné nanovo definovať priestor a spôsoby pre intervenciu štátu, jeho nezastupiteľné miesto pri prekonávaní súčasnej krízy a riešení problémov, žiadaných, typických pre začiatok 21. storočia. Vytvoria sa tak predpoklady prechodu na moderné vládnutie, vykonávané v súlade so základnými hodnotami našej ústavy a aj cieľmi EÚ, ktorej sme súčasťou.
Záver:
Inak povedané, vláda musí presadiť komplexný a jednoznačne systémový prístup k plneniu funkcií vlády, štátu. Ide najmä o: ekonomickú funkciu štátu v trhovom hospodárstve, funkciu organizácie a riadenia vzťahov vnútornej ekonomickej štruktúry spoločnosti, funkciu vytvárania politických, právnych a ekonomických podmienok na rozvoj jednotlivých sfér spoločenskéhoživota, a žiaľ, aj zabezpečenie dôsledného rešpektovania práva a boja proti organizovanému zločinu a korupcii. Vykonávanie týchto funkcií musí byť vyvážené, trhovo konformné a zabezpečovať podmienky na kvalitnejší život občanov. Ako čitateľ vie, naša vláda sa neustále stará iba o vytváranie vhodného podnikateľského prostredia, čo je málo. Všetko vyššie spomenuté spadá do pojmu vládnutie, teda usmerňovanie a riadenie ekonomiky. Čo som spomenul, všetko predstavuje sústavu riadenia, a to na všetkých úrovniach.
Z pohľadu zasahovania do ekonomiky, dnes máme iba izolované útvary: Rada rozpočtovej zodpovednosti (RRZ), implementačnú jednotku , IFP, či inštitút Ministerstva financií SR „hodnota za peniaze“. To nie je vedecké komplexné riešenie problému. Jasne to definujú teória riadenia, či teória rozhodovania a ekonómia.
Politici musia mať z nich skúšku z univerzity.
Prvý raz vyšlo – link: https://www.slovenskeslovo.sk/ekonomika/2367-plan-obnovy-a-sustava-riadenia
medzititulky a nadpis redakcia, ilustračná snímka red.PZV. Kvôli neustálemu napádaniu webstránky nie je povolená funkcia „diskusia“, ale radi príjmeme mailovú odozvu k článku na klub.narodohospodarov@gmail.com a uverejníme tu.
Najnovšie komentáre