úvaha na súčasnú tému, Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska, 15.07.2021

Vlastná fotokoláž: Chaos sa zrýchľuje pôsobením zásahov demokracie do slobôd a krivením času v miestach zásahov. Dôsledkom je vytváranie čiernej diery vo financiách a ekonomike. Peter Zajac-Vanka

Keď sa stal rozpor medzi slobodou a demokraciou tak vypuklý a neovládateľný, že nastáva chaos ( procesy roku 2021)

Pôvodne to mala byť ekonomická úvaha o procesoch v ekonomike Slovenska v tomto roku 2021. Ale po bližšom preštudovaní informácií prinášaných masmédiami na Slovensku a politickými činiteľmi SR, ktoré sú ale v úplnom rozpore s tým, čo vidíme a čo pociťujeme v hospodárskom živote Slovenska my tu dolu čo tu žijeme, rozhodol som sa radšej ku filozofujúcej úvahe. Nakoniec, od čoho sú platení v bankách ekonomickí analytici a rozpočtári finančných dejov? Nech sa potrápia, pravdu nám aj tak nepovedia, to je predsa podnikové bankové tajomstvo a dáta sa upravujú pre verejnosť tak, aby to nepoškodilo podniku, v ktorom pracujú.

Nečakane a nepríjemne to svetovú civilizáciu zaskočilo.  A to na samom prahu civilizačných zmien, ktoré sa ani tak netýkali už prebiehajúcej technologickej informačnej revolúcie pod názvom Industry 4.0, ako skôr obzvlášť tvrdého a tvrdohlavého presadzovania „nových  hodnôt“ aspoň v Euroatlantickej civilizácii v USA, Kanade a predovšetkým v Bruseli,  administratívno-mocenskej metropole Európskej Únie. Už pri tomto sa treba zmieniť, že to presadzovanie tých hodnôt, ktoré ale nie sú prijaté väčšinovým obyvateľstvom krajín Európskej Únie, sa deje nátlakovým a „totalitárnym“ spôsobom. Teraz napríklad nadobudlo podobu odloženia či neschválenia ekonomických programov a teda aj financií v rámci Plánu obnovy a odolnosti EÚ pre tie krajiny, ktoré z pohľadu Európskej Komisie nespĺňajú podmienky právneho štátu. Dnes je to Maďarsko a Poľsko. (Prečo sa to tak podobá okolnostiam embargovania krajín RVHP počas tzv.Helsinského procesu a prečo to až okato pripomína tzv.Marshallov plán USA pre pomoc tým krajinám v Európe, ktoré sa zrieknu cesty k socializmu?) Je to všetko otvorený politický nátlak. A nemá to nič spoločné s demokraciou. Tá sa už zvrhla…

 Industrie 4.0 už veselo v produkcii prebieha. Spoločenské a ekonomické zmeny, ktoré prebiehali celú druhú dekádu 21.storočia, sa ešte nedokázali sformulovať do nového spoločensko-ekonomického poriadku.  Tak ako to predvídal americký mysliteľ Peter F.Drucker, mali vyústiť v postkapitalistickú spoločnosť. Mnohí ďalší filozofi i guru v manažmente predpovedali „spoločnosť vedomostí“, povedzme Charles Handy predpovedal „kapitalizmus s ľudskou tvárou“ a filozof  David Schweickart z Loyola University Chicago dokonca spracoval celú filozofiu ekonomickej demokracie. Aj George Soroš prispel filozofiou „Open Society“, tzv.Otvorenej spoločnosti.

Ale ťažké zviechanie sa z finančnej globálnej krízy z 2008 a z následných kríz v ekonomike bolo zasiahnuté globálnou pandemickou krízou Kovidu-19. Celé ľudstvo, tak ako už neraz v minulosti, zasiahol vírus vnikajúci do dýchacích ciest človeka a spôsobujúci poškodenia zdravia a smrť. Navyše, pri prudkom zhoršovaní sa klimatickej pohody práve v civilizovaných krajinách, bez ohľadu či ide o Západ či Východ ( aj v Moskve namerali v júli 2021 teplotu 36 st.Celzia a horia lesy čoraz bližšie k centrálnej Rusi…,), vznikajú nepravidelné a o to horšie následky povodní, požiarov, sucha, tornád (aké v tisícročných historických záznamoch na Morave nikdy nebolo….).

Toto všetko spôsobuje nervozitu ľudí a nespokojnosť spoločnosti so svojimi vládami a so systémom, ktorý tu vo východnej Európe prevládol globálne po páde socializmu v 20.storočí.

Odrazu sa všetko dostáva do chaotickej vývrtky, mieša sa to a zrýchľuje svoje následky i udalosti. Nikto, ani vlády, ani podnikatelia, tým skôr armády, nevedia, čo robiť. A v spoločnostiach jednotlivých krajín to vrie.

Donedávna „betónové“ a aj  propagované nové  „eurohodnoty“ dostávajú na frak: týka sa to dominantne takých slobôd, kvôli ktorým predtým horela Európa v dvoch svetových vojnách a vo viacerých revolučných hnutiach.  A všetko sa to mixuje a zmätkovito mieša dokopy spolu s novými „občianskymi a ľudskými právami“ menšín, novonastolených a právne mocou vyžadovaných menšín a to bez kompenzácií voči iným spoločenstvám a väčšinovému obyvateľstvu a bez ich súhlasu. Tu sa dá povedať, že demokracia sa zvrhla.

Nie, toto sa nemôže skončiť dobre

Nie, toto nemôže skončiť dobre. Samotná západná demokracia sa v priebehu troch desaťročí po získaní svojej hegemónie vo svete úplne zvrhla. Kvôli ochrane demokracie sa vraždilo v Iraku,  v Líbyi, v Sýrii, vojská „mierotvorcov“ sa presúvajú kontinentami a nakoniec, samotné vlády vo vyspelých civilizáciách sa rúcajú pod náporom „nárokov“ na inú demokraciu, na takú demokraciu, akú chcú tí, čo vedú masy do konfliktu kvôli svojim obchodným a ekonomickým záujmom. Ešte aj v Európe sa bombardovalo (1999 v Srbsku, 2014 na Ukrajine…) V občianskom živote je trestaný občan za vyjadrenie nespokojnosti a za emóciu, ktorú múdri súčasníci nazvali „hejt“ (nenávisť), ale nik neanalyzuje, odkiaľ sa tá emócia berie v donedávna spokojných ľuďoch, kde sú jej príčiny. Občanom sa zakazuje neslušne a nenávistne reagovať, ale ani celá vojenská organizácia NATO  nedokázala ubrániť civilné obyvateľstvo európskych metropolí pred vraždením náboženských fanatikov a naopak, v predchádzajúcich rokoch ich púšťala bez kontroly na vlastné územie EU. A aký paradox: Aj keď dnes občana nepustí bez očkovacieho pasu ani do reštaurácie, nie ešte cez hranicu národného štátu.. Ako sa to smiešno všetko zvrhlo….

Áno, do toho „vletela“ pandémia Kovidu. Odrazu vlády národných štátov múdro zatvárali štátne hranice národných štátov pre zastavenie šírenia nákazy a šéfke Európskej komisie sa to v marci 2020 zdalo ako „flagrantné porušenie európskych hodnôt“. Až po roku sa zrazu súhlasí so separovaním občanov na „očkovaných a neočkovaných“ a porušujú sa základné ľudské slobody, kvôli ktorým boli a sú mnohí iní politici, vyžadujúci disciplínu a poriadok, považovaní za fašistov.

Ono vôbec nastal problém výkladu, čo je dnes fašizmus a koho vlastne možno považovať za fašistu, ten pojem sa stal nadávkou ako kedysi v stredoveku pojem Kacír, ktorým sa označovali na začiatku kresťania z francúzsko-nemeckého pomedzia, ktorí chceli žiť inak ako to vyžadovala moc pápežskej cirkevnej katolíckej organizácie. A katolická cirkev si ten pojem osvojila proti každému, kto nesúhlasil s cirkevným konaním. Ako majster Jan Hus.

Nastáva úplný zmätok: včerajší demokrati odhlasúvajú stanné práva a núdzové stavy, stavajú sa kontroly po okresoch a večer po ôsmej a ľudí pokutujú za nenosenie rúšok, včerajší konzervativci bojujú za slobody, ktoré im boli odňaté počas pandémie, včerajší populisti sú vo vláde a presadzujú ťažké zásahy do života spoločnosti (veľmi nepopulárne) a včerajší liberáli ako obhajcovia slobody pripúšťajú, že „treba to strpieť“. Veľmi ťažko sa v takom zmätku vyhnete demagógii, ale politický život akoby už stratil svoju pevnú pôdu pod nohami. Namiesto zásadných krokov sa prijímajú účelové deklaratívne opatrenia, klame sa a zavádza a masmédiá sami seba cenzurujú tak, ako to nerobili ani totalitné médiá v 20.storočí.

Čo z toho všetkého vzíde?

No, a to je otázka.

Nevieme. A ak aj vieme, nepovieme. Treba sa pripraviť na najhoršie. Ale zároveň byť taký múdry, aby sme mohli povedať: teraz je čas na to, čo chceme. V chaose totiž vzniká situácia, že z neho vyjde na správnu cestu iba ten, kto je pripravený.

Pýtal som sa ľudí, ktorí sa považujú za národohospodárov:

Sme pripravení?

Vieme ale toto: Hospodár má v hodnotách jasno. Vie čo zasial a akú úrodu môže očakávať a koľko úsilia ho to stojí. Zráta si výlohy a náklady, odhadne potrebu a z toho vyplývajúci obrat. Pracuje. Tvorí. Ak sa obracia, prosperuje.

Ekonóm iba zráta náklady  a príjmy, ohodnotí rozdiely a „odhalí zisky“. V najhoršom straty.

Národohospodári už boli aj v ťažšej situácii. Konať proti režimu to znamenalo istú smrť. V roku 1943-1944. My nekonáme proti režimu. Ale vieme čo chceme. Dnes vieme, že našou pevnou pôdou pod nohami je zabezpečiť potreby obyvateľstva. Dostatok vlastných potravín. Mať strechu nad hlavou. Zabezpečiť prácu a preto dôstojný príjem. Zabezpečiť ochranu zdravia, ochranu bezpečnosti, vytvoriť prostriedky pre ochranu pred klimatickými zmenami a vytvoriť klimatický komfort nášmu obyvateľstvu, A je to o vlastníctve a o organizácii hospodárskeho života. My sa do politiky nehrabeme.

Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska

diskutujte ak chcete tu: klub.narodohospodarov@gmail.com