Z rozsiahlejšieho materiálu Ing.Antona Julényho seniora zo 7.apríla 2022 vyberá redakcia podstatnú časť úvahy, týkajúcu sa situácie na Slovensku v súčasnosti. 18.4.2022
Ilustračná fotokoláž predvída pravdepodobnú situáciu, ktorá môže nastať už koncom roka 2022 na Slovensku. Len s upresnením, že nie je jasné, či tie kolóny kamiónov „humanitárnej pomoci“ s potravinami budú naďalej za úplatu z cudzích predajných sietí ako Lidl, Kaufland, Billa, Tesco a iné, alebo nám to zaplatí Európska únia …vybalená bednička cestovín je z pomoci vlády cez EÚ v roku 2011 na Slovensku. PZV 18.4.2022
„Odborníci aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dlhodobo upozorňujú na nízku sebestačnosť a potravinovú bezpečnosť Slovenska„
„Na pultoch obchodov sa pohybuje cca 40% domácich poľnohospodárskych výrobkov. V roku 2021 sme doviezli agropotravinárske komodity za 5 miliárd 361,7 milióna EUR, čo je viac o 30,6% ako v roku 2016. Podiel slovenských komodít na pultoch obchodných reťazcov v roku 2021 napriek tomu, že v obilninách sme prebytkoví, je u chleba a pečiva 47 %, v mlynských výrobkoch 34% a cestovinách 32%. Podobne sme prebytkoví v olejnatých semenách, ale jedlé oleje dovážame z 84 % a cukor z 63 %! Chronicky sme závislí na dovoze cca 60 % u mäsa, mäsových výrobkov , nehovoriac o dovoze ovocia, spracovanej zeleniny atď. Je to situácia keď denne k nám prúdy 800 a viac kamiónov potravín. ( pozn. podľa P.Machu z SPPK to bolo koncom roka 2021 už 913 kamiónov denne). Patríme v EÚ medzi najviac závislé štáty na dovoze potravín a preto sme vystavení vysokému riziku v prípade nepredvídaných udalostí. Je na mieste otázka, prečo by Slovensko s prihliadnutím na medzinárodnú situáciu nemalo prísť s vlastnou národohospodárskou politikou s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, aj za cenu toho. že štát pristúpi určitým obmedzeniam, ktoré by posilnili na určitú dobu potravinovú bezpečnosť štátu?“
„História sa neopakuje!“
Do roku 1989 poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel mali strategický cieľ zabezpečiť sebestačnosť v potravinách. Cieľom bolo vyprodukovať na obyvateľa jednu tonu obilnín a tým zabezpečiť potrebu krytia osiva, potravinárskeho a krmivárskeho priemyslu. Cieľ nebol splnený a krmovinársky priemysel bol závislý na dovoze, predovšetkým bielkovinových krmív. Zásobovanie a nákup poľnohospodárskych potrieb zabezpečovala organizácia Poľnohospodárske zásobovanie a nákup, so sieťou skladísk (obilné silá), výrobne kŕmnych zmesí a ostatných služieb.. Organizácia obhospodarovala štátny fond obilia, krmovinový fond a štátne hmotné rezervy. Po roku 1989 bola organizácia zrušená a majetok sprivatizovaný.
Obchod s obilím a ceny potravín
Nezvládnutie prechodu na trhovú ekonomiku po roku 1989 spôsobilo kolaps podnikov poľnohospodárskej aj potravinárskej výroby a služieb. Poľnohospodárstvo a hlavne potravinársky priemysel sa na dlhé roky stal nechceným dieťaťom ľavo-pravých vlád. Poľnohospodárom chýbali predovšetkým finančné prostriedky po zbere, na založenie novej úrody, nehovoriac o prostriedkoch na technický rozvoj. Bolo potrebné upraviť obchod s obilím. Jedna z foriem predaja obilia, ktorá sa osvedčila, boli skladiskové záložné listy. Poľnohospodár po odpredaji úrody mal k dispozícii hotové prostriedky na založenie novej úrody. Inštitút podporovaný štátom fungoval do roku 2006, keď dva roky po vstupe do EU bol oficiálne zrušený. Do hry vstúpili banky, ktoré realizovali obchody cez skladiskové záložné listy (dokonca boli tendencie aby Slovensko navrhlo tento spôsob do systému EÚ.) Vládlo presvedčenie, že systém pomáha udržať finančnú stabilitu v celej vertikále od farmára až po obchodníka. Niekde sa uplatňovala pri nákupe obilia forma tzv. opčných zmlúv. Obojstranne výhodná bola pre ekonomiku živočíšnej výroby nákup obilia do tzv. kŕmnych fondov na výrobu kŕmnych zmesí pre vlastnú potrebu. K dispozícii bol aj intervenčný nákup potravinárskeho obilia Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), ktorá nakupovala potravinársku pšenicu, jačmeň a kukuricu naposledy z úrody 2005. Vtedy stála tona pšenice 101,31 Eur. Obchod s obilím dostal voľný priebeh a stal sa súčasťou Európskeho trhu.
Z hľadiska poľnohospodárov má rozhodujúci význam obchod s obilím a to, ako speňaží poľnohospodár výsledky svojej práce.. V záujme štátu a národohospodára je potreba uskladniť obilie na sedem neúrodných rokov, ako nám pripomína známy príbeh z Biblie o Jozefovi a vládcovi Egypta o siedmych tučných kravách, siedmych plných a prázdnych klasoch, . Aj dnes je charakteristické pre poľnohospodárstvo, že musí vytvárať rezervy , aby v dobe živelných, vojnových, neúrodných rokoch , burzových a finančných operáciách(špekulácii) dokázal štát stabilizovať ceny obilnín.Od ceny obilia sa odvíjajú ceny potravín v ktorých je základom múka ale aj výrobky z mäsa, mlieka atď. Na Slovensku potrebujeme ročne 550 -600 tisíc ton potravinárskeho obilia a okolo 700 tis. ton kŕmneho obilia, ktoré by mal štát zablokovať a uskladniť. Z hľadiska skladovacích kapacít nevidím problém uskladniť 1,5 mil. ton obilia . Máme dokonca strategicky rozmiestnené silá a ďalšie skladové kapacity. Štát prostredníctvom štátnych alebo súkromných firiem môže zmluvne zabezpečiť z vlastníkmi za poplatok uskladnenie obilia v silách.
Nákup obilia do fondov ako základ stability cien potravín
Čo by bolo teda treba urobiť?
Ako reálne zabezpečiť dostatok obilia na celý rok pre potravinársky a krmovinársky priemysel sa javí nákup po zbere obilia do fondov, ktoré by realizovala štátna alebo súkromná firma poverená štátom.
Nákup do štátneho fondu obilia ako aj nákup obilia do kŕmneho fondu sa môže realizovať napr. v minulosti osvedčenou formou cez skladiskové záložné listy s podporou štátu a bankového sektoru. Prípadne uplatniť intervenčný nákup potravinárskeho obilia Pôdohospodárskou platobnou agentúrou za cenu vopred dohodnutou s poľnohospodármi.
Obilie je strategická surovina, ktorá zasahuje do celej potravinovej vertikály a ovplyvňuje ceny potravín. Štátny fond obilia môže obilie distribuovať za prijateľné stabilné ceny postupne podľa potrieb mlynov a iných spracovateľských kapacít a plynule ich zásobovať v priebehu celého roka. Množstvo obilia, ktoré by štát zablokoval z hľadiska EÚ je na úrovni štatistickej chyby a je úlohou štátu by bolo, aby s orgánmi EU rokoval v prospech Slovenska.
Záverom
Tam kde názor odborníkov nemá dostatočnú razanciu, vstupujú politici a problém sa stane bojovým polom rôznych politických a ekonomických záujmov a keď sa pridajú aktivisti a „neziskové organizácie“ o výsledku netreba pochybovať. Príkladom môže byt naša závislosť na dovoze základných druhov potravín, priam koloniálny spôsob vývozu surovín (pšenica, živý dobytok atď..) a spätného dovozu potravín s pridanou hodnotou, len preto, že sme si zrušili a dnes už nemáme konkurencieschopné spracovateľské kapacity. Súčasná neistá situácia na trhu s potravinami nás presviedča o potrebe zvýšiť našu odolnosť a zabezpečiť aj v krízových časoch spoľahlivé krytie potrieb potravín. Je nezodpovedné ak v diskusiách na jednej strane presviedčame občanov o dostatku a prebytku napr. pšenice pre mlyny a zároveň pripustíme názor, že pšenica je už dávno predaná. Nuž čo si môže občan po vypočutí takýchto informácii myslieť? Zatiaľ, čo štátni úradníci hodnotia situáciu viac menej optimisticky, zástupcovia prvovýroby a potravinárskeho priemyslu vidia veci reálne a požadujú podporu nielen z prostriedkov EÚ ale aj podporu s prostriedkov štátu aspoň na úrovni našich susedov.
Znepokojenie a obavy v Európe vyvolávajú vojnové udalosti na Ukrajine, neutíchajúca pandémia, klimatické zmeny ako je napr. sucho. Trvalo zvyšujúce sa ceny energií, služieb a potravín. Konflikt na Ukrajine vyvolal prudkú reakciu na finančných trhoch, najväčšiu od vypuknutia koronakrízy v roku 2020. Prognózy odborníkov na súčasnú situáciu sú skôr pesimistické. Európsku ekonomiku negatívne môžu ovplyvniť prípadne zastavenie dodávok plynu, ropy, priemyslových hnojív a obilia z Ruska a Ukrajiny.
Situácia v dôsledku vojny na Ukrajine nemá v Európe obdobu za posledné desiatky rokov, čo nutne vyvoláva potrebu problémy riešiť. Orgány EÚ prijali politické aj ekonomické opatrenia ako zmierniť dopady krízy, zabezpečiť zásobovanie potravinami a zmierniť dopad zvýšených cien na obyvateľstvo. Zástupcovia agropotravinárskych samospráv krajín V4 a regiónu Troch morí, ktorí sa stretli v Bratislave 31.marca až 1.apríla 2022, podpísali memorandum, v ktorom vyzvali Európsku komisiu, aby zmiernila dosah niektorých politík ako je „Green Deal“, „Farm to Fork“ a dovolila poľnohospodárom viacej produkovať a posúdila strategické plány SPPK.
Nemalo by to ohrozovať potravinovú bezpečnosť Slovenska, konkurencieschopnosť poľnohospodárstva na Slovensku a príjmy poľnohospodárov, aj udržateľnosť troch pilierov (environmentálny, sociálny a ekonomicky)
Poľnohospodári sa hlásia k tomu, že chcú prispievať k cieľom EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, ale nemalo by to ohrozovať potravinovú bezpečnosť, konkurencieschopnosť sektora, príjmy poľnohospodárov a udržateľnosť troch pilierov (environmentálny, sociálny a ekonomicky) Už pred vojnou na Ukrajine štúdia amerického ministerstva poľnohospodárstva poukazovala, že ciele Európskej zelenej dohody sú ušľachtilé, ale môžu viesť k zníženiu produkcie. Americká cesta vedie k využívaniu inovácii biotechnológii, úpravy génov umelej inteligencie, presného poľnohospodárstva, výskumu a vývoja s cieľom neobmedzovať produkciu potravín,
Ing. Anton Julény sen.
V Bratislave dňa 7.apríla 2022.
Najnovšie komentáre