Úvaha k 1.160. výročiu príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a otázka položená súčasníkom v Čechách, na Morave a na Slovensku v roku 2023. Zamýšľa sa pri oslave výročia Peter Zajac-Vanka, 5.júla 2023.
Ilustračný obrázok je z avíza k relácii v SVBB 11.júla 2017 vo vydaní č.66, edícia ekonomická demokracia, s našimi vierozvestcami svätým Cyrilom a Metodom v kresbe a na vyobrazení výročnej edície slovenskej dvojeurovej euromince.
Niet pochýb o tom, že Slováci, ktorí sú generačne dávnymi potomkami Slovanov žijúcich vo Veľkomoravskej Ríši a najmä za vlády kráľa Veľkej Moravy Svätopluka, tu nepretržite na území Slovenska žijú aspoň tých 1. 160 rokov.
My sme sa tu udržali od roka 863 až do súčasnosti, je to teda dnes 1160. výročie príchodu učiteľov v kresťanstve sv.Konštantína a sv.Metoda. Historicky doložené je len to, že sa tak stalo na jar roku 863. Česko aj Slovensko oslavuje sviatok Cyrila a Metoda 5. júla, rovnako tak rímskokatolíci v niektorých krajinách. Prvýkrát boli na tento deň na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku stanovené pápežom Piom IX. oslavy tisíceho výročia príchodu bratov v roku 863.
Apoštoli Slovanov alebo slovanskí vierozvestcovia, tu pôsobili na misii na pozvanie veľkomoravského panovníka, kniežaťa Rastislava a jeho synovca, neskôr kráľa – zjednotiteľa mnohých slovanských kniežatstiev v strednej Európe, Svätopluka ( vládol 864 – 894 n.l.)
Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku (podrobnosti v článku hlaholika), grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov (pozri nižšie); tzv. staroslovienčina (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia Solúna, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať.
toľko história, pozrite si aj článok
a študujte dielo profesora histórie Matúša Kučeru, ktorý veľmi pútavo písal ako o Veľkej Morave, tak i o slovanských vierozvestcoch a kráľovi Svätoplukovi.
Bolo to skutočne v histórii zlomové obdobie pre Slovanov. A pre obyvateľov Nitrianskeho kniežatstva a teda Slovákov obzvlášť. Aj preto je to náš, národný a štátny sviatok.
Pozrime sa ale na súčasnosť.
O čom by písali popisujúc dnešok Slovákov a Slovenska učení kronikári?
pýtam sa
Došli sme ozaj tam, kam sme chceli?
Hovoria, že novodobé dejiny Slovenska a Slovákov sa začali od 1.januára roku 1993. No, my sme tu boli po celý čas histórie. Len dňom 1.1.1993 sme si vytvorili možnosť vo zvrchovanej republike a v samostatnom štáte Slovenská republika vytvárať osud sami.
Prešlo 30 rokov. To je vek jedného dospelého jedinca v spoločnosti. Skutočne sa správame ako dospelí? A skutočne žijeme v rozumnej a múdrej spoločnosti?
Kam sme to dopracovali v roku 2023, ak už osem mesiacov slovenská spoločnosť nemá riadne zvolenú vládu, ak zákonodárny zbor- NR SR, mal byť už dávno nanovo zvolený? Ak dosadený predseda „prázdninovej vlády“ SR cestuje po svete a príliš sa o domáce problémy nestará? Ak jeho vládu, tzv.úradnícku, ani ten zotrvalý a už nefunkčný parlament neschválil? Ak má SR čistý dlh vyše 70 miliárd Eur, ale prezidentku SR to nebolí a jej najvyššou starosťou je susedná Ukrajina vo vojne, nie slovenská spoločnosť a stav ekonomiky?
No, skúste sami pokračovať. O Čom by mali písať kronikári tejto doby?
Najnovšie komentáre