V letných horúčavách bývajú rôzne „letné školy vzdelávania“ Nohy som si dal v tropickom teple „do lavóra so studenou vodou“ a čítal som vlastnú knihu, Ekonomiku po kapitalizme, verziu pre Slovensko ale aj Coopindustriu, podnik fungujúci na princípoch zamestnaneckej samosprávy. Zistil som, že po siedmich rokoch je tu znovu aktuálna tá situácia, kvôli ktorej som tie knihy napísal. Tentoraz už nie ako „spoločenskú objednávku ľavice“, ale ako jedna z možností, kam sa Slovensko môže začať uberať v hospodárskej a sociálnej oblasti v tomto chaose globálneho sveta. Striasli ma zimomriavky: práve teraz v roku 2023 sa napĺňajú historické možnosti tie tri črty uplatniť – a veď my vieme prečo. Autor Ing.Peter Zajac-Vanka, 12.07.2023 .
1.argument:
Zahraničný investor nie je potrebný, ak sa v dvojúlohe vlastníka fabriky a zamestnanca ocitajú tí istí ľudia, ochotní zabezpečiť si predovšetkým vlastnú prácu a živobytie v podmienkach svojej domoviny ( ide o vytvorenie zamestnaneckej samosprávy či už v nájomnej zmluve so štátom, alebo ako kolektívne vlastníctvo po prevzatí fabriky zamestnancami, alebo aj založením nového vlastného podniku, firmy na nekapitálovej, čiže neobchodovateľnej zásade manipulovania s imaním)
2.argument:
Každý zainteresovaný, teda nielen zamestnanci, ale aj ich rodiny a známi, sa zrazu stanú propagátormi a “marketingovou podporou i podporou predaja” podniku a výrobkov podniku, takýto ohlas ani nepotrebuje ani náklady na „PR“ či kúpu mediálneho priestoru. Bude to veľmi významné najmä pre konkurovanie v oblasti potravinárskej výroby na Slovensku. Obchodné reťazce sa stanú zbytočnými ak si vieme nakúpiť cez internet s dodávkou do domu, alebo na trhoch výrobcov ich vlastné odporúčané domáce potraviny… už sme si to predsa počas kovid-krízy odskúšali.
3.argument:
Prvoradá je zákaznícka orientácia, ktorá prináša obrat i zisky celému kolektívu zamestnaneckej samosprávy. Tak ako to robia len malé rodinné výroby. Spomeňte si na naduté „ksichty“ predavačov v obchodných sieťach po celej republike – chápem, majú malý plat, ale zato my platíme vysoké marže v hypermarketoch a chceme zato aspoň slušnosť a ochotu. Nebude nutná „globálna – či euroreklama“ stačí ak vždy prídeme s nákupom spokojní a bez pocitu, že maržami nás predajné siete zdierajú z kože.
4.argument:
Pridaná hodnota je v podnikovom reťazci národného hospodárstva, nielen kvalita, ktorá skutočne prekonáva normy euro-kvality .Nepotrebujeme lacný čínsky dovoz, ani drahé náhradné diely z EU. Vyrábajú sa potraviny a tovary pre domáceho slovenského spotrebiteľa, také, aké inde ani nenájde, kvalita vyvolaná aj dostupnosťou ku výrobcovi. Kontaminované a nekvalitné potraviny sa ani len cez hranice štátu nedostanú vďaka colnej kontrole ( hygienické predpisy ešte nik nezrušil).
5.argument:
Práca sa stáva cťou a zamestnanie „občianskou záležitosťou“, takže všetci cítia príslušnosť ku slovenskej spoločnosti. Mladí už neutekajú do sveta, uplatnia sa tu doma a žijú so svojimi príbuznými. Do práce netreba cestovať na druhý koniec republiky ako „gastarbejtri“ a bývať na ubytovniach odtrhnutí od rodín. Problémy spotrebiteľa sú aj problémami výrobcu a predajcu. Žiadne miešanie zmesiek a fejky a znižovanie kvality, žiadne odvolávanie sa na „európsku legislatívu“, ako najnovšie tie lidlácke „žabičky“ na sladkostiach.
6.argument:
Verejné investičné bankovníctvo financuje projekty len prioritne pre slovenské projekty a v prospech slovenského hospodárstva, nie je nutné brať ohľady „na svetové trhy“. Netreba rezort MIIRRI, ktorý stále „dotuje“ eurofondy a zadlžuje nás Fondom z Plánu Obnovy . V konečnom dôsledku bude platiť zásada tak ako určíme pri energiách: ak vyrábame elektrickú energiu s nižšími nákladmi „doma“ a v domácom vlastníctve, tak ju lacno predáme domácemu spotrebiteľovi bez toho, aby sme pozerali na svetové burzové ceny. Vo všetkom sa investuje sa podľa požiadaviek obcí a miest na pokrytie potrieb ekonomiky a aj na pokrytie zamestnanosti v regióne. Žiadne špekulácie so svetovými cenami v domácom nákupnom košíku...Žiadne vyhovovanie cudziemuz kapitálu.
7.argument:
Čo dokáže vyprodukovať domáca výroba v potravinách, zostáva doma pre spotrebiteľa na Slovensku. Na export idú len prebytky. Priemyselná výroba má prioritu pre pokrytie potrieb Slovenska a až potom sa môže exportovať. Ochrana trhu a spotrebiteľa bude znova zabezpečená dovoznými certifikátmi a colnou kontrolou, štát nepustí na svoje územie nekorektnú konkurenciu ničiacu domáce ekonomické prostredie. Obchod má byť vzájomne výhodný, nie koristnícky zo strany importéra do republiky..To je ten „fair trade“.
A či nám to komisie Európskej Únie dovolia? A nemajú oni len odporúčací charakter? Ešte nie sme súčasťou bruselského administratívneho regiónu. Nakoniec, tie črty ekonomickej demokracie vznikli v Spojených štátoch amerických, tak prosím, ako môže „brusel“ namietať? Najmä ak príde nové zloženie Národnej rady SR a nová vláda SR.
Čo sa týka účinnosti organizovania zamestnaneckej samosprávy a jej ziskovosti:
Nepravdepodobné? Neveríme? Prosím, vráťme sa do histórie Československa. Dobre, nemusíme nahliadnúť iba do brožúr o Baťových závodoch. Pozrime sa, ak ich nájdeme, i do tlačovín z obdobia „Slušovického zázraku“. Ako píše mysliteľ v manažmente, profesor Truneček,: „Dynamika hospodárskeho vývoja tohto podniku bola na naše pomery takmer neuveriteľná: za desať rokov vzrástli výkony JZD Agrokombinát Slušovice desaťkrát, takže v roku 1988, pri stave necelých šesťtisíc zamestnancov, prekročili hranicu päť miliárd Kčs. Vytvorenie aktívneho podnikateľského systému s participáciou na zisku je základom vnútropodnikového riadenia… pretože chýbali praktické skúsenosti i odborná literatúra, pracovalo sa v podstate metódou pokusov a omylov.
Čoho sa mladé generácie boja? Veď ľudia už vedia, ako ťažko sa pracuje v zahraničí. Ale ocenia možnosť vysokých zárobkov doma a preto budú pracovať, no veď „na svojom“.
Pracovník, alebo kolektív sa vo vymedzenom priestore stáva priamym hospodárom a podnikateľom, ktorý nedostáva mzdu iba za vykonanie určitej činnosti, ako je to bežné v ostatných podnikoch, ale až za výsledok práce… hospodársky výsledok podniku rozdelený po dani na členov samosprávy – pri tomto nesie samozrejme i isté podnikateľské riziko. Samozrejme, že hospodársky výsledok sa zráta na konci hospodárskeho roka – ale člen zamestnaneckej samosprávy dostáva 12 krát ročne preddavok /( po starom povedané „mzdu“ a potom vyúčtovanie z výsledkov roka. A mal by to byť pekný balík osobných financií..
A nám ide o to, aby sme vrátili zamestnaneckú samosprávu všade tam, kde zlyháva globálny podnikateľ, kde si finančné korporácie už nevedia pomôcť s výrobou, ktorá sa im zdá a je pre nich neefektívna, ale ktoré sú ale pre ekonomiku štátu a spoločenstvo ľudí nevyhnutné, aby podniky na báze ekonomickej demokracie a teda zamestnaneckej samosprávy prevzali na seba spoločensky nevyhnutnú produkciu, aby sa stali zamestnávateľmi, ktorí nebudú vidieť v ľuďoch iba „surovinu na vyťaženie lacnej práce“ a aby ľudia viac neboli iba „ľudské zdroje“ v investičných zámeroch globálnych korporácií.
Pokusy zaviesť samosprávy v praxi boli čiastočne úspešné v juhoslovanskom socialistickom trhovom modeli, u nás boli po roku 1968 odmietnuté, pretože sa nimi zaoberali vedci ako Oto Šik, Milan Zelený či Jan Švejnar, ktorí ušli z ČSSR, a aj preto, že nezodpovedali byrokratickému modelu ako centrálne plánovať ekonomiku.
Cieľom snáh o zavedenie ekonomickej demokracie v praxi je vytvoriť univerzálny model fungujúcej ekonomiky v ľudskej spoločnosti v čase po kapitalizme, teda v postkapitalistickej spoločnosti. Je vôbec ešte dnes možné označiť súčasné politické zasahovanie „bruselu“ a NATO do ekonomík a do svetového trhu za kapitalizmus? Americký profesor D. Schweickart uvádza tri základné znaky, teda črty ekonomickej demokracie, ktorá má byť nástupníckym spoločensko-ekonomickým zriadením po kapitalizme, teda v postkapitalistickej spoločnosti.
Zamestnanecká samospráva, v ktorej je definovaná demokracia zamestnancov vo vnútri organizácie na základe ich spoluúčasti, cudzím slovom participácie, kde každý jeden zamestnanec má rovnocenný jeden hlas v rozhodovaní o podniku. „Činnosť všetkých výrobných podnikov demokraticky kontrolujú zamestnanci“. ,Hovorí sa často o demokratickom podniku. „Každý výrobný podnik kontrolujú tí, čo v ňom pracujú. Zamestnanci zodpovedajú za nerušený chod fabriky: za organizáciu práce, pracovnú disciplínu, techniku a technológie produkcie, za to, čo sa vyrába a ako sa vyrába, aké sú výrobné náklady a ako sa rozdelí čistý zisk.“
Spoločenská kontrola investícií, pri ktorej verejné zdroje budú zbierané verejným spôsobom a používané na verejné financovanie. „Hoci pracujúci budú kontrolovať(a teda riadiť, poznamenávam) výrobný proces, nebudú vlastniť výrobné prostriedky. Tie sa považujú za kolektívne vlastníctvo spoločnosti“, píše D.Schweickart, takže ide o spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. „Fondy pre nové investície sa vytvárajú z daní základných prostriedkov podnikov a naspäť do ekonomiky sa vracajú prostredníctvom siete verejných investičných bánk … (a ako veľmi to pripomína systém zberu peňazí z daní od členských krajín a vytváraniu „Eurofondov“ s podmienkami stanovenými „bruselom“).
Kľúčovým faktom je nahradenie súkromnej kontroly nad investíciami spoločenskou kontrolou, zrušenie potreby používať súkromné úspory domácností na investovanie do podnikov a zrušenie možností investovať súkromné peniaze za účelom ich kapitálového zhodnotenia, teda zrušenie trhu súkromných investícií, zrušenie búrz.
Tie prvé dve črty však zároveň znamenajú aj revolúciu v prerozdeľovaní výsledkov hospodárskej činnosti. Zamestnanci spolurozhodujú o riadení podniku a nedostávajú teda mzdu, ale rozdeľujú si hospodársky výsledok podniku, v ktorom rozhodujú, dnešnými slovami zisk po zdanení. A pretože podľa druhej črty nebude nutné vytvárať súkromný investičný kapitál, takzvaný „zisk“ z hospodárskeho výsledku podniku im bude vyplácaný na osobné použitie.
Trh ako zostávajúci mechanizmus pre rozdeľovanie spotrebných tovarov a základných prostriedkov spoločnosti. „Férový obchod založený na tarifách, v nijakom prípade nie voľný obchod, najmä nie v prípadoch, keď sú výrazné rozdiely medzi mzdami a environmentálnou reguláciou v jednotlivých obchodujúcich štátoch. Ale napriek tomu „ceny reguluje iba ponuka a dopyt“…“Ale napriek tomu, finančný trh padne.“ D.Schweickart hovorí o socialistickom protekcionizme trhu tovarov a služieb, až o socialistickom trhu.
Ekonomická demokracia teda ruší súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a námezdnú prácu, ale uznáva trh.
Cesta k tomuto cieľu môže trvať roky, ale je dôležité vedieť, že konečným efektom nie je „pomsta“, ale zrušenie nutnosti predávať svoju prácu na nevyváženom pracovnom trhu ako námezdný pracovník a zrušenie potreby za každú cenu investovať svoje súkromné peniaze do pofidérnych výnosných burzových operácií a „strihať kupóny“ z akcií s neistým výsledkom príjmu. Majitelia podniku musia byť adresní, kontrolovateľní, dosiahnuteľní. Nie akcionári, nie miliardári z finančných trhov.
Výrobné sily, teda výrobné prostriedky – to sú nástroje výroby, suroviny, priestory, ako aj pracovná sila, teda produktívna schopnosť produkujúcich aktérov výroby, z ktorej sa časť vyčlenila vo forme vedenia, vedomostí, zásadne menia charakter výrobných faktorov, objavujú sa nové technológie a vytvárajú nové ekonomické zdroje. Medzi nové ekonomické zdroje pre 21.storočie sa zaradili aj sproduktívnené vedomosti.
Výrobné vzťahy sú vlastnícke vzťahy osôb nad výrobnými silami – teda výrobnými prostriedkami a pracovnou silou. Pod vlastníctvom nejde len o právne vlastníctvo, ale skôr o vzťahy účinnej kontroly. To si vyžaduje zmenu vo výrobných vzťahoch ( kontrola finančného virtuálneho kapitálu, zrušenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, vytvorenie právneho rámca pre zospoločenštenie výrobných prostriedkov, redefiníciu vlastníckeho práva a funkcií peňazí).
Vzájomná rovnováha výrobných síl a výrobných vzťahov sa dosiahne práve v ekonomickej demokracii:
Podstatou zamestnaneckej samosprávy v ekonomickej demokracii je funkčné splynutie vlastníka výrobných prostriedkov a zamestnanca – pracovníka na týchto výrobných prostriedkoch.
Ako D.Schweickart už v súlade s inými autormi používajúcimi aj marxistickú terminológiu vysvetlil, že mzda ako cena práce v tomto prípade ekonomickej demokracie bude nahradená podielom na hospodárskom výsledku
Lebo veď – nejdeme robiť násilnú revolúciu. Revolučné je už len to, že si zopár nemajetných ľudí chce zachrániť svoje pracovné miesta a chce začať pracovať spravodlivejším spôsobom a pre seba i pre kolektív spoluzamestnancov.
Ešte názornejší príklad:
Ak si ekonomickú demokraciu graficky predstavíme ako tri okruhy ekonomických činností, ktoré sa postupne sústreďujú a prelínajú do jednej kružnice, potom uvidíme v ich prienikoch medzi sebou tri najdôležitejšie budúce výsledky pre ľudskú spoločnosť v 21.storočí :
Zamestnanecká samospráva a férový trh so vzájomne výhodnou obchodnou spoluprácou vytvoria rýchlo sa rozširujúcu oblasť spravodlivého prerozdeľovania hospodárskych výsledkov,
verejná kontrola a riadenie financií a férový trh vytvoria čoraz viac sa rozširujúcu oblasť spravodlivého rozdeľovania verejných investícií bez používania súkromného kapitálu,
no a spravodlivé rozdeľovanie hospodárskych výsledkov a spravodlivé rozdeľovanie verejných investícií zabezpečia to, o čo ide pri sústredení všetkých kružníc do jedného systému – vytvoria blahobyt pre všetkých ľudí.
Ak regulovaný „férový trh“ zabezpečí vzájomnú výhodnosť nákupu i predaja s primeraným a nie špekulatívnym pohľadom na zisk, teda na „odložené náklady budúcnosti“, podporí to z hľadiska charakteru prostredia, teda spravodlivého trhového prostredia, aj spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov podnikov, ale aj spravodlivé rozdeľovanie verejných investícií, a to bez korupcie a špekulácií.
Tento systém bude fungovať, prinesie aj blahobyt pre ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Prinesie dostatok prostriedkov pre živobytie i pre rozvoj. A nové generácie si ani neuvedomia, že toto je naplnenie pojmu socializmus, o ktorý sa usilovali predchádzajúce generácie našich dedov a otcov v 20.storočí. My máme šancu uviesť tento systém do života.
Spracoval na základe knihy Coopindustria jej autor v roku 2023 Ing.Peter Zajac-Vanka
A ak chcete hlbšie študovať tie tri črty – pozrite si link na webstránku Narodohospodari.SK
Najnovšie komentáre