Lepšie by som to nenapísal a rád podporím úsilie anonymného, ale dobre píšuceho blogera. Je to tak, možno tu vytvoríme sériu materiálov k výročiu Novembra 1989, ako my starší hovoríme, k prevratu… PZV 7.11.2023

vlastná foto – upravená ilustračná snímka „ako to vidím ja po 34 rokoch“…

z prameňa ( pridajte mu „čítanosť“): 6.11.2023 autor miramar

https://miramar.blog.pravda.sk/2023/11/06/preco-stat-nema-na-nic-peniaze-uz-30-rokov/

Ešte nebol ani jeden rok od roku 1989, aby sa každá slovenská vláda nesťažovala na nedostatok peňazí.

Ešte nebol ani jeden rok od roku 1989, aby sa každá slovenská vláda nesťažovala na nedostatok peňazí.

Stále chýba na školstvo,, zdravotníctvo, infraštruktúru, na budovanie škôl a škôlok, na výstavbu bytov, pre vedu a kultúru, pre poľnohospodárstvo, pre dôchodcov a   všetkého, čo štát potrebuje pre svojich občanov.  Je to povážlivé, že pred 78 ( oprava red.) rokmi po vojnou zničenej krajine dokázal štát zo štátneho rozpočtu vykryť všetko. Školy zadarmo, lieky zadarmo, zdravotnú starostlivosť zadarmo, sebestačnosť v potravinách,  lacné potraviny, stavať priehrady a vodné nádrže, vybudovať vyše 2 milióny bytov a zabezpečovať pôžičky na výstavbu rodinných domov, množstva škôl a škôlok, vybudovať rôzne športoviska., zabezpečovať plynofikáciu, elektrifikáciu, vyrábať lode, lietadlá, turbíny, budovaťjadrové elektrárne, dotovať dôchodcov,  atď, atď.

Kde sú teraz peniaze?  Plače každá vláda že nemá peniaze. Pri tom Slovensko je nenormálne zadĺžené. Politickí blbci sa oháňajú tým, že pred časom nebolo dosť banánov. Ale že sa vybudovalo takmer 2,5 milióna bytov, tak na to zabudli? Koľko banánov by sme za tie milióny bytov mali? To len samé nadávky na socializmus, a samé bez účelové osočovanie.osočovanie.

Povedzme si úprimne, kam peniaze idú: Došikovali sme X firiem, supermarketov, bank a poisťovní zo zahraničia a tie odnášajú prevažnú časť prostriedkov do zahraničia, pri tom odvádzajú dane ako almužnu do štátneho rozpočtu,  čo je minimum oproti ich ziskov.

Mimo toho rôzne slovenské súkromné firmy a kadejaké súkromné akciové spoločností a SRO, ošklbávajú slovenských občanov a do štátneho rozpočtu ide iba čo sa im zvýši zo ziskov.

Štát financuje nielen štátne školy, ale dáva prostriedky na každého žiaka súkromným a katolíckym školám. Kdežto v Amerike rodičia, ktorí dávajú svoje deti do súkromných, alebo do rôznych náboženských škôl, financujú to sami. Školy sa stali na Slovensku biznisom  a nie prostriedkom výchovy mládeže pre štát. Čim viac škola má žiakov, tým je viac peňazí od štátu. Pri tom aj učiteľov platí štát. Štát financuje aj všetky náboženské inštitúcie, aj napriek tomu, že Rímskokatolícka  cirkev  je obrovsky bohatá. Je nenormálne množstvo neproduktívnych zamestnaní, od rôznych úradov, policajtov,  učiteľov, zdravotných pracovníkov, vojakov, sudcov , nenormálnom množstve právnikov, atď

No hlavne sa chcem dostať k ďalšiemu problému, čo sa zaviedlo v tomto režime, a to  2  % z daní , ktoré masívne zneužívajú nielen právnické, ale aj fyzické osoby. Viete, koľko prostriedkov sa takto odčerpáva zo štátneho rozpočtu ?, Miliardy,. Tak si veľmi dobre žijú z týchto prostriedkov  rôzne vymyslené mimovládne organizácie, ktorých je na Slovensku vyše 60 000. A nepočítam do toho veľké dotácie do športových klubov, keďže v tomto období okrem samotných športovcov, využíva tento systém okrem trenérov aj množstvo kadejakých vedúcich činiteľov  za majestátne príjmy. Bolo by zaujímavé vyčísliť tieto 2 % sumy a videli by sme o koľko peňazí prichádza štátny rozpočet.

Keď tak rozoberieme všetky tieto čerpania,. respektíve nedodávania prostriedkov do štátneho rozpočtu, nemôžme sa diviť, že štát je chudobný ale oproti tomu je bohatí súkromný sektor,  ktorý dokáže financovať rôzne mrakodrapy, luxusné hotely, súkromné štadióny, aquaparky a podobne.

To je vizitka neustáleho nedostatku peňazí v štáte a bude to tak aj naďalej pri terajšom kapitalistickom systéme, v ktorom sa Slovensko nachádza už 30 rokov. Komu to takto vyhovuje?

…a bola i diskusia, zaujímavá, vyberám…

K8000:

„Kde sú teraz peniaze? Je to celkom prosté, milý Watson. Dnes má štát príjem len z daní (z príjmov, dph, miestne dane…). Nakoľko prosperujúce firmy, banky, obchodné reťazce atď. vlastní zahraničný kapitál tak zisky a dividenty odchádzajú do zahraničia. Za Sk som údaje nenašiel, ale v Čechách za minulý rok odtieklo do zahraničia na dividendách a úrokoch z titulu priamych zahraničných investícií 331 mld Kč. Tento rok sa predpokladá navýšenie o 30 %. Keď k tomu pripočítame zisky tak odlev peňazí je vo výške cca 800 mld. Na Slovensku môžeme počítať približne s polovicou, čo je približne 15 mld € t.j. viac ako 2 mld mesačne. Čiže tak vychvalovaná západná efektivita sa tvorí aj na Slovensku – polovičné mzdy, raz také normy.“

comm:

Je smiešne, keď sa banky po zavedení nejakej dane vyhrážajú, že odídu. Samozrejme napokon ostanú. Potom sa vytešujeme, keď nepatrnú časť z tých peňazí dostaneme späť cez eurofondy, pritom si ani neuvedomujeme, že sú to peniaze vytvorené na Slovensku.. Okrem toho, že sme kolóniou EÚ a teda zisky nadnárodných spoločnosti sú odvádzané mimo Slovenska, tu máme tkzv. kapitalizmus a teda vládu bohatých, tých najbohatších, tí neplatia dane, naopak my všetci sa skladáme na ich rastúce kontá. V 89 sme si „vyštrngali“ a tak to máme. Keďže časy pokročili tak heslo dňa je nebudete nič vlastniť a budete šťastní, takže môžeme očakávať veľký ťah na odstránenie deformácie v podobe vlastníctva nemovitostí pospolitým slovenským ľudom. Budete to v podobe uhlíkových daní, zvýšenia dane z nehnuteľností, reverzných hypoték… To by v tom bol čert, aby sa tá deformácia neodstránila.

trúfnem si dať komentár a pripomienku i ja (PZV)

ČSSR odovzdávala posledný socialistický hospodársky rok v dobrej kondícii, i keď kritiky na „zaostávanie“ bolo vždy dosť, najmä zo strany „teoretikov“ a prognostikov ( Klaus, Zeman, Komárek, Dlouhý…Kučerák, Troják….) Štátny rozpočet ČSSR (federálny) i republikové – vtedy ešte neboli definované „verejné financie“ bol v objeme  223 miliárd Kčs na strane príjmov a aj na strane výdajov zo štátneho rozpočtu 223 miliárd Kčs. A štátny rozpočet bol vyrovnaný! Štát nesplácal žiadne dlhy, krátkodobé zadlžovanie bolo z titulu obchodných medzištátnych kontraktov a dorovnávalo sa clearingom ku každému roku. Teoretik Václav Klaus ako prognostik nevedel dať dohromady štátny rozpočet v decembri 1989 a tak navrhol pre rok 1990 rozpočtové provizórium, pričom v podmienkach úplného vlastníctva výrobných investícií to bola pohroma. K 1.januáru 1990 odovzdávala ČSSR novej vláde do rúk štátny (vtedy celospoločenský majetok) v nevyčísliteľných hodnotách, pretože verejné statky, nerastné zdroje a statky obcí a miest neboli trhovo vyčísliteľné. Dokázali sa rozoznať len objemy v hospodárskej investičnej výstavbe ( majetok podnikov, štátnych majetkov, družstiev,) to bola len výrobná sféra  – len základné výrobné investície štátu  v podnikoch vlastnených štátom BOLI ocenené k 1.januáru 1989 sumou 5 biliónov Kčs. Teda päť tisíc miliárd Kčs, z toho pre Slovensko 1,6 bilióna Kčs. Čo by sme dnes za to dali, mať také investičné vlastníctvo v štátnych rukách a dostávať z neho príjmy do štátneho rozpočtu.

A to je ten hlavný problém: Štát Slovenská republika má už len promile z takéhoto výrobného investičného majetku a preto nemá finančné zdroje pre napĺňanie štátneho rozpočtu.