Každoročne máme v kalendári krásne historické, slovenské a ctené meno Svätopluk. Hneď po Martinovi, vždy 12.novembra…ale prečo ho neoslavujeme? Veď je s ním spojená číra slovenská legenda, že neumrel, ale číha a keď bude Slovákom najhoršie, príde so svojim Svätým Plukom a pomôže Slovákom. Z toho sa odvodila aj ľudová povesť o rytieroch „spiacich“ pod vrchom Sitno, Česi ako súčasť Veľkej Moravy prevzali povesť, akurát že rytieri vyjdú spod Braníka…ale ešte stále tak zle nie je, aby Svätopluk so svojim vojskom vystúpil spod vrchu…a či?

Do tejto pripomienky menín vložím svoj osobný názor, je to nakoniec moja úvaha, že my vlastne už… väčšina Slovákov, toho kráľa Svätopluka a jeho vojsko Svätý Pluk už dlho očakávame. Môj názor – očakávam ho už 35 rokov a každý rok si vzdychnem, že už tu mal byť, je tu čoraz horšie a horšie…

O čo sa postaral Svätopluk?

Narodil sa a žil na nitrianskom hradisku a do rodiny kniežacej, preto bol vychovávaný ctnostne a k boju. A ako mladý rýchlo pochopil, že neprávosť svetom vládne a aj príbuzní (jeho strýko Rastislav) bažia po moci a nitrianskom panstve a sú ochotní vraždy i zrady. Postaral sa, samozrejme v dobovom duchu, aby sa im to nepodarilo. Keď sa vymanil z Franského zajatia a postavil sa do čela veľkomoravského vojska, potom už neprehrával a víťazil. Ba ako víťaz ponúkol Frankom (predchodcom dnešných Nemcov, Rakúšanov) mier, Forchheimský mier, lebo potreboval ukľudniť, posilniť a rozvinúť hospodárstvo a umožniť ľudu Slovienov, aby pracoval v mieri, rodili sa deti, „rástla ekonomika“.

No bol to v tej dobe panovník, v rannom feudalizme, takže mal svoju družinu a viedol výboje i diplomaciu tak dobre, že ho pápež – cisár rímsky, titulova ako REX, kráľ Veľkej Moravy, Svätopluk.

Bolo že to kriku a nárekov medzi progresivistickou a kultúrnou „smotánkou“ už na samostatnom Slovensku v roku 2010, keď na popud profesora histórie Matúša Kučeru, za priazne vlády R.Fica a predsedu Národnej rady SR i prezidenta SR I.Gašparoviča, inštalovali dňa 6.júna na nádvorie pred bránu Bratislavského Hradu sochu vojvodu, kráľa Svätopluka! Za „pražského“ vládnutia sa to vôbec nedalo a tisíc rokov predtým sa malo na všetko „zabudnúť“, ibaže ľud nezabudol a pamiatku na svojho vojvodcu si niesol pomenúvaním svojich synov menom Svätopluk. Aj dnes ich poznám niekoľko…Peter Zajac-Vanka, 12.novembra 2024

Už som na webstránku dal raz článok a rád ho znova zopakujem: https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/06/05/odkaz-svatopluka-dnesnym-mocipanom-mier-je-cesta-k-buducnosti/

Odkaz Svätopluka dnešným mocipánom: „Mier je cesta k budúcnosti!“

V pripomienke ku knihe profesora histórie Matúša  Kučeru Kráľ Svätopluk  z minulého príspevku dnes už zosnulý pán profesor hovoril v audiozáznamoch o tom, ako sa rodila socha kráľa Svätopluka na bratislavskom Hrade a že to bola krásna štátna slávnosť jej odhalenia práve 6.júna roku 2010. Dnes si pripomíname aj sinejší odkaz, ktorý zanechal Svätopluk a upozornil a vyzdvihol ho profesor M.Kučera. A rád to dávam najavo. Ing.Peter Zajac-Vanka, 5.06.2023.

Odhalenie sochy kráľa Svätopluka sa konalo 6.6.2010, teda v deň 149. výročia Memoranda národa slovenského, prijatého na slovenskom národnom zhromaždení v Martine 6.-7.júna 1861. Bol to programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.

A je čo si pripomínať. Tá jazdecká socha kráľa Veľkej Moravy Svätopluka pripomína, že slovenský panovník vedel nielen bojovať, ale aj vyjednať mier. Pretože ako aj historik prof.Matúš Kučera vo svojej knihe zdôraznil ( a tak sa volá celá veľká kapitola o hospodárskom rozmachu Veľkej Moravy a o jej výbojoch počas vlády kráľa Svätopluka) toto:

„Mier je cesta k budúcnosti!“

A mali by sme to spod sochy Svätopluka na Hrade vykričať do celej Európy a aj našim dnešný vládcom Slovenska, aby sa spamätali.

Dnešným pohľadom bolo pôsobenie Svätopluka na Veľkej Morave veľmi krátke. A veľmi dramatické. Narodil sa tu, asi na nitrianskom hradisku. Bol z vládnucej kniežacej rodiny, veď moravské knieža Rastislav mu bol strýkom. Dosadol na panovnícky kniežací stolec Nitrianskeho kniežatstva veľmi mladý. A zažil zradu. A sám zradil. Zažil skazu svojej krajiny. Zažil zajatie a väzenie, z ktorého sa nevychádzalo. Ale prekabátil svojich žalárnikov. A sám bojoval proti žalárnikom, zvíťazil nad Frankami. A šíril skazu najprv výbojmi aby si podmanil slovanské kraje okolo Veľkej Moravy, potom viedol zničujúce vojny s Franskou Ríšou. Pochopil, aká je cena mieru. A sám ako víťaz o mier POŽIADAL. A v tom krátkom čase, sotva dvadsať rokov, doviedol Veľkú Moravu do najväčšieho rastu a možného na tú dobu rozkvetu.

Presne nevieme kedy, ale v roku 864 n.l.. už vieme, že knieža Svätopluk už vládol na prestole na  Nitrianskom kniežatstve a na radu duchovných spolu so strýkom Rastislavom, kniežaťom Moravy, listom požiadali byzantského panovníka, cisára Byzancie v Konštantinopoli,  Michala III.,  o zaslanie misie biskupa a učiteľa, ktorí naučia ľud prostý v jeho jazyku kresťanské vieroučenie.  Aby bol nezávislý od franských – bavorských kresťanských biskupov a odstránil prílišné intrigy a „špionáž“ v prospech Franskej Ríše od biskupov.

Po krvavých vojnách a aj po tej víťaznej v roku 873 n.l., roku 874 n.l. víťaz nad Franskou Ríšou kráľ Veľkej Moravy Svätopluk na sneme v bavorskom Forchheime  na tú dobu neobvykle pre víťaza vojny porazenému franskému kráľovi Ludovítovi  ponúkol mier. Fuldské letopisy to označili ako Forchheimský mier, v ktorom čo bolo neobvyklé na tú dobu, o mier požiadal víťaz a pritom Svätopluk preniesol v r.873 vojnu na územie  Východnej Marky, k protivníkovi.

Pravdepodobne od roka 870 po rok 894 n.l. vládol knieža, neskôr rímskym pápežom pomenovavý a uznaný kráľ Veľkej Moravy Svätopluk tak, že povzniesol Veľkú Moravu, slovanskú veľmoc, na úroveň jednej z najmocnejších v tej dobe krajín v Európe. Okolo neho už boli len Franská Ríša, Byzantská Ríša,  moc kresťanstva prezentovaného pápežom Ríše Rímskej a Bulharská Ríša na juhu.

„Ak by sa Veľkomoravská Ríša ako mocnosť zachovala do budúcna, dejiny Strednej Európy by pravdepodobne vyzerali úplne inak“, to je citát historika, profesora Matúša Kučeru v roku 2020.

Paralely a záver:

Mocná a uznávaná Veľká Morava za čias Svätopluka ( povedzme od doloženej vlády 864 n.l. na nitrianskom kniežacom prestole, po jeho smrť v roku 894 n.l.)

To je tridsať rokov jednej krajiny v 9.storočí nášho letopočtu

…A koľko rokov sme to dosiahli v Slovenskej republike od jej konštituovania v modernej histórii?

Od 1.januára 1993?  Tiež presne tridsať rokov?

A keď to porovnáme, čo sme vlastne my tu v 21.storočí zatiaľ dosiahli ako národ? S našimi „vládcami“? S našimi politikmi? Ktorí riešia svoje EGO a neriešia problémy vlasti, problémy ľudu na Slovensku?

Necítite tu potrebu nového, z ľudu slovenského vzišlého Svätopluka?

Komentár november 2024:

Dobre, zvolili sme si ako predsedu vlády R.Fica a ozaj sa snaží o presadenie mierového myslenia, i keď vplyv na to nemáme ako malá krajina…A čo ďalej? Už je nám lepšie?

Nepotrebujeme vyvolať nášho vojvodu Svätopluka a jeho Svätý Pluk z hlbín brál, aby opäť zakvitlo naše Slovensko, aby sa rodilo vyše milióna osemsto tisíc detí za pár dekád ako do roku 1990, aby sme si ubránili nielen hranice, ale i národné hospodárstvo pred nájazdníkmi – cudzími investormi, pred imigrantmi, aby nám cudzie obchodné reťazce nezvyšovali ceny kvôli vlastným ziskom, aby nám dodávatelia nedodávali drahý transoceánsky plyn, ale ten „náš“ čo naši otcovia vybudovali ako najekologickejšiu dopravu potrubím plynovodu a ropovodu?

Kde je náš Svätopluk?