Ćlánok profesora ekonómie Jaroslava Husára, ktorý vyšiel už 28.júla na Slovenskom Slove. Viacerí požiadali, aby sme ho tu zverejnili. Doslova blčí medzi ekonómami diskusia o tom, kam sme sa to ako Slovensko dostali v rámci integrácie do EÚ, čo nám to spôsobuje a „ako z toho von“. Mnoho je radikálnych hlasov. Jedno vedecké zdôvodnenie sem teda vďaka profesorovi J.Husárovi umiestnim. Aj keď je horúce leto 9.augusta roku 2022 a nik sa už nechystá ani len na Slovenské národné povstanie, nieto ešte na odchod z integrácie.

Prečo musíme prebudovať Európsku Úniu?

Ešte v roku 1988 európske vlády vytvorili Delorsov výbor. Ten mal preskúmať problém vzniku ekonomickej a monetárnej únie. Mal spracovať program jej implementácie. Delorsov výbor  vypracoval a predložil Maastrichtské kritéria. Žiaľ, nie na báze vedy. Kritériá mali 5 bodov a založené na nejasnom ukazovateli HDP, už zato, že  HDP je v peňažných jednotkách.

Hoc ekonomická veda ponúka odborné riešenie konštrukcie ukazovateľov, EÚ ju nevyužila. Jednou z hlavných úloh dneška je zvýšiť opodstatnenosť ekonomických rozhodnutí. A priamo z tejto potreby plynú tiež rastúce požiadavky na ekonomické informácie – na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, včasnosť a podrobnosť. HDP je jediné číslo! To priam vyžaduje vybudovať, na základe hlbokých poznatkov ekonomickej vedy, menovite teórie indexov a ukazovateľov, celý systém informácií. Predovšetkým je treba zjednoznačniť aký obsah vkladáme do pojmov, teda menovite aj do HDP. Ten ako vieme je základom Maastrichtských kritérií.

Avšak je to veľmi vágna miera; čo získame ak spočítame hodnotu osobného auta a 100 kg cibule a výsledná čiastka bude 15 632 eur? Bezobsažná informácia. A práve preto som dôkladne analyzoval tento pojem a viac ako na 8 stranách som svoju analýzu poslal Delorsovmu výboru. Odpoveď neprišla. V roku 2019 som sa rozhodol napísať eurokomisárovi Paolovi Gentiloneovi cca trojstranový list, v ktorom som opísal nedostatky ukazovateľa HDP z pohľadu ekonomickej vedy, ale aj z pohľadu semiotiky, vedy o systémoch znakov.
Odpovedala mi asi sekretárka …

Majúc nezmyselný ukazovateľ HDP, nemôžeme očakávať, že budeme adekvátne zasahovať do fungovania a smerovania ekonomík EÚ.

Ak máme zlú buzolu, nemôžeme čakať, že dôjdeme do želaného cieľa. Jasne o tom hovorí americký vedec Claude Shannon, tvorca modernej teórie informácie. Čiastočne sa informovanosť o fungovaní ekonomiky zlepší, ak vyčíslime zložky HDP, výdavky obyvateľstva, výdavky na investície, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb, export a import. Čiastočne.

Slovenskí ekonómovia riešili vlastne súčasné problémy, s ktorými sa stretá EÚ, už v rokoch 1965/68. Vyčísľovali sme nie HDP, ale stupeň ekonomického rozvoja, ktorého matematický základ je v knihe na 80 stranách. Jednoznačne problémy ČSSR v roku 1968 vyjadruje veľké dielo Prof. V. Pavlendu Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Boli sme iba dve národnosti, ale analógia so súčasnými problémami krajín EÚ je analogická.
Jedná sa o teóriu ekonomického riešenia národnostných otázok , ktorú potrebujeme aj v súčasných podmienkach globálneho kapitalizmu. EÚ nám ju, žiaľ, neponúkla.

Slovenská vláda musela pripraviť nabubrelé kapitoly v prístupovom procese. Tie neposkytli to, čo ekonomická veda vyriešila predovšetkým v input-output analýze, kde je postupná detailizácia  a vzájomná závislosť ekonomických javov ekonomiky. Iba na jej báze sa dá hovoriť čo znamená systém optimálneho fungovania ekonomiky.  Ekonomická veda chápe ekonomiku ako zložitú, hierarchicky organizovanú sústavu, charakterizovanú aj určitým stupňom zotrvačnosti (Čo sa porušilo v rokoch 1998/03). Zotrvačnosť znamená nemožnosť meniť technologickú štruktúru ekonomiky ľubovoľne, podľa vlastného priania a ešte aj v krátkych obdobiach. Najväčšiu zotrvačnosť majú parametre charakterizujúce makroštruktúru ekonomiky, čo Leontiev vyjadril svojou input/output tabuľkou. 

Čitateľovi musím pripomenúť, že EHK v rokoch 1965-80 realizovala projekt Komparácie krajín EHK na báze input/output modelu. Najväčšiu a najpresnejšiu I/O tabuľku mal ZSSR, ktorá v prvom kvadrante mala maticu 400 riadkov x 400 stĺpcov s konkrétnym zmyslom a významom ; v druhom kvadrante bola matica 400 riadkov x 8 stĺpcov s konkrétnym zmyslom a významom a v 3. kvadrante matica 11 riadkov x 400 stĺpcov opäť s konkrétnym zmyslom a významom. Teda reálne až 167 600 číselných údajov. Ak by matice boli obsadené na 65%, číselných hodnôt by bolo 108 904.

Taký obraz o ekonomike nemôže poskytnúť žiadna EÚ požadovaná prístupová kapitola. 

Tvorca politiky musí rozumieť I/O tabuľke. Medzi najlepšie tabuľky patrila tabuľka Československa (300×300; 300×7 a 8×300). Tabuľka Maďarska bola z nich najmenšia; v prvom kvadrante mala maticu 250×250. Jednu z najhorších I/O tabuliek malo Belgicko. Mal som ho na starosti. INTEROFFICE MEMORANDUM, jeho analýzu, som rozposlal príslušným riaditeľom divízií EHK a to 15. augusta 1969.
Bolo predmetom rokovania Starších ekonomických poradcov EHK. Mám ho v zviazanom zväzku prác. Bolo v nej viac ako 60 chýb.

Zobrazenie hospodárskeho systému alebo jeho časti prostredníctvom ekonometrických modelov  nie je záľubou vedcov, ale nevyhnutnosť: bez modelu a bez algoritmu riešenia sa nemôžu riešiť úlohy rozhodujúce pre ovplyvnenia chodu ekonomiky.

Bohužiaľ, dnes to robí EÚ. Samozrejmé, že konečný variant a voľbu náležitého, niektorého z nich, robí vždy človek. Musí však ovládať ekonomický zmysel modelu a princípu optimalizácie, dať obsah výsledku. On musí preniknúť do ekonomickej reality cez porozumenie pojmov a vzťahov medzi nimi, ktoré sú v konečnej matici modelu. 

Teda súčasná ekonomická veda umožňuje s dostatočnou presnosťou stanoviť aj dlhodobé perspektívy rozvoja národného hospodárstva (čo naša vláda vôbec nerobí, aj v štátnom rozpočte sa dnes vyskytli položky, ktoré pri jeho tvorbe nevedeli ani identifikovať), aj bežné, aktuálne fungovanie ekonomiky a jej jednotlivých zložiek.
Rovnako nám veda umožňuje prognózovať aj rozvoj veľkých hospodárskych komplexov ako je dnešná EÚ. 
V súčasnej etape globálneho kapitalizmu si predovšetkým EÚ musí stanoviť a rozpracovať ciele rozvoja každej z krajín s ohľadom na disponibilné zdroje každej krajiny a spoločenské potreby (iné má Luxembursko ako SR). Čitateľovi musím spomenúť aj druhý mimoriadne závažný problém ekonomík EÚ, ktorý porušila ako píše D. Enrich v diele Dark Towers a neustrážila ECB. Ide o kolobeh peňazí a  5 funkcií peňazí. Porušila sa úloha eura ako platidla. Autor píše, že banke pri vzostupe chýbali morálne hodnoty a uvádza príbehy bankárov, ktorých cieľom bolo získať moc a tučné bankové konto. D. Trump bol na čiernom zozname  a v roku 2005 požiadal Deutche Bank o pôžičku v hodnote pol miliardy dolárov. 
Inflácia dosahuje hodnoty, ktoré sme v EÚ nepoznali, napr. Estónsko 20,1% a Litva 18,5%. NBS prognózuje, že ceny plynu by mali ísť budúci rok hore o 130%, čo povedie k dvojciferným inflačným číslam.

Čitateľ si iste pamätá ako EÚ práve Estónsko a Litvu uvádzali ako krajiny, čo sa musia stať vzorom celej východnej Európe. Ale kde sú prapríčiny v obrovskom raste cien energií, teda inflácie? Veľkou prapríčinou inflácie je, že M. Draghi (guvernér ECB) mesačne vtláčal do ekonomík EÚ hodnotu eur rovnú ročnému HDP SR.
Práve tým výrazne zasahoval do spomenutého zákona kolobehu peňazí, ktorý je

                                                                     M = mm x H

kde M je masa peňazí, mm je peňažný multiplikátor a H je monetárna báza.

Záver 

Je náročný a tak iba jednou vetou. Sám charakter úloh, ktoré máme pred sebou je taký, že ich riešenie si ozaj žiada, vyžaduje koordinované úsilie mnoho tvorcov politík v krajinách EÚ a aj ekonomických oblastí, že ozaj zahrnuje uskutočnenie celej sústavy množstva opatrení:

Potrebujeme vedecky riadiť ekonomiku Európskej Únie!

Skromný komentár redaktora z 9.augusta 2022:

Diskutoval som s pánom profesorom J.Husárom aj o tom, kde sa stala chyba. Obaja totiž študujeme a zdieľame obsah vedeckého diela, knihy československého ekonóma – národohospodára Dr.Karla Engliša, profesora právnickej fakulty Masarykovy university v Brně, ktorý bol aj guvernérom Národní banky Československé, aj chvíľu ministrom financií RČS, z roku 1937. Tá kniha sa volá Soustava národního hospodářství a obrovské dielo dr.Engliša sa žiaľ kvôli vojne už nedostalo do povedomia národov. Čo je obrovská škoda. Zhodli sme sa na tom, že keď v kapitole Základy píše dr.Engliš o „chtění“ ako o účelovom myslení, ktoré formuje hospodárstvo a ekonomiku danej krajiny, muselo dôjsť u nás v Čechách a na Slovensku k základnej, osudovej chybe. Boli sme zmanipulovaní a to „chcenie“ nám vnútili, ba obalamutili nás. My sme predsa nechceli nižšie mzdy ako sú v Európe. Nechceli sme nezamestnanosť, nechceli sme cudzích investorov, „dávajúcich nám prácu“, my sme nechceli aspoň tu na Slovensku denný prísun vyše 900 kamiónov potravín do predajných sietí za eurá, aby sme zabezpečili výživu obyvateľstva. My sme nechceli zlikvidovať naše ekonomické aktíva tradičných výrobcov, nechceli sme zhumpľovať poľnohospodársku výrobu a zrušiť výrobu potravín, nechceli sme a nechceme šmahom ruky zrušiť desaťročia budované investície do energetiky ( rušenie atómových elektrární, rušenie funkčných plynovodov a ropovodov) a to iba pre politické ciele cudzích mocností. My predsa nechceme mrznúť, nesvietiť, chudobnieť v 21.storočí.

Áno, všetko je to o chcení. Ak niečo chceme, musíme to preformulovať do hospodárskej politiky a musíme nájsť takú politickú silu, ktorá to naše chcenie pretaví do uskutočňovanie hospodárskej politiky a do reality. Zatiaľ nám politické sily po vstupe do Európskej Únie predviedli všetko, čo sme my nechceli a čo chceli cudzie mocnosti. Je načase to zmeniť. A dobre to podkladá profesor Husár. Buď dokážeme zmeniť Európsku Úniu, alebo musíme z EÚ odísť. Odísť už je kam. Aj keď sa z miesta nepohneme, inú hospodársku politiku pod inou politickou silou to dokážeme urobiť.

Ing.Peter Zajac-Vanka, redaktor a komentátor

odozvy píšte na mail: klub.narodohospodarov@gmail.com