Napoviem: Oba to boli mimoriadne štátnické činy, ktoré pozerali na budúcnosť a pomohli štátu.
…si predstavte spätne z histórie, čo by sa dialo na území rozbitej republiky Československej, kam 4.apríla 1945 do Košíc docestovali predstavitelia demokratických strán z exilu a domácich partají a aj exilový prezident ČSR Edvard Beneš, ak by zasadli v Košiciach a demokraticky rokovali o budúcnosti republiky. Pri schopnosti už vtedy niektorých demokratických strán, možno by bezvládie na území Čiech a Slovenska trvalo dodnes... asi by sa nedohodli ani na tom, kto je vinný, kto bol kolaborant, ako ďalej s majetkom, ktorý bol „zhabaný v prospech Tretej Ríše…možno by Slovensko bolo dnes súčasťou Ukrajiny a Čechy súčasťou Poľska, či Nemecka…
Že čo to má spoločné so štátnym rozpočtom SR na rok 2024? Nuž…
Tak po 1.
Štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2024 a plán rozpočtu verejnej správy SR na roky 2024-2026 je väčšinovým hlasovaním poslancov Národnej Rady SR schválený. Presnejšie by malo byť vyjadrené: JEDNOHLASNE! Kto nebol, nebol. Nemá právo protestovať. Mohol byť prítomný a hlasovať aspoň proti. Predseda NR SR P.Pellegrini sa zachoval štátnicky: Zabránil viditeľnej provokácii, ktorá by mohla trvať dlho a dlho a zastavil podľa právneho rámca, ktorý mu to umožňoval, neplodnú rozpravu. Následne dal hlasovať o zákone o štátnom rozpočte SR.
Boli odsúhlasené príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 22,7 miliardy eur a výdaje štátneho rozpočtu sumou 30,32 miliardy eur, odsúhlasený schodok je 7,62 miliardy eur (nižší o niečo ako v roku 2023). Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. Verejná správa je širší účet, všetko podrobne rozoberieme po zverejnení Zákona o štátnom rozpočte.
Takže po 2.
Rozpočtové kapitoly umožňujú ministerstvám a vláde od 1.januára pôsobiť a konať. Vieme, že nehrozil „bankrot“ ako pri administratíve USA v jeseni tohto roku, ba rozpočtové provizórium by umožňovalo čerpať toľko, koľko bolo možné v januári 2023. Ale ešte aj tí Američania sa dokázali zjednotiť. Slováci v parlamente NIE.
Záver pre tento štátnický akt predsedu parlamentu – Národnej Rady Slovenskej republiky P.Pellegriniho?
Prerušenie a zastavenie rozpravy, na ktorej sa detinsky a emotívne činili poslanci z OLANO a urobili z nej sabotáž, ktorou chceli znemožniť hlasovanie ( diplomaticky sa to volá „obštrukcia“), aby mohli vykrikovať hneď 1.januára 2024, že „štát nemá peniaze a štát skončil“…to prerušenie umožnilo hneď pristúpiť k hlasovaniu o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024 a ten bol 79 hlasmi odsúhlasený. Vláda môže fungovať i po 1.januári 2024.
A čo štátnický akt prezidenta ČSR E.Beneša – jeho prezidentské dekréty v roku 1945?
Možno ho hodnotiť rovnako vysoko pozitívne pre rozvoj republiky. V oboch prípadoch štátnici čelili opozičnej kritike ( u Beneša agrárnici, slovenskí demokrati…) a v oboch prípadoch budúcnosť ukázala obrovský význam pre posun spoločnosti vpred. Predseda Národnej rady Slovenska konal v národohospodárskom zmysle, veď išlo o základný zákon o hospodárení štátu a do konca roka 2023 zostávalo desať (!) dní, z toho možno 3-4 pracovné.
Prečítajte si paralely, prečo to národohospodári schvaľujú:
Už to poriadne nenájdete ani v „múdrej wikipedii“. Takže trochu viac objasnenia je nutné:
Forma dekrétov prezidenta republiky bola Dočasným štátnym zriadením zvolená ako východisko zo situácie, v ktorej sa politická reprezentácia ČSR ocitla po 14. a 15. marci 1939 a ktorú nepredpokladala platná Ústavná listina ani právny poriadok ČSR. Okupácia územia Česko-Slovenska cudzou mocnosťou (v českých krajinách a Karpatskej Ukrajine priama okupácia Treťou Ríšou aHorthyovským Maďarskom, na území Slovenska nepriama okupácia Nemeckom prostredníctvom podriadeného postavenia Slovenského štátu voči Nemecku, neumožňovala riadny legislatívny proces, avšak výnimočná situácia si vyžadovala prijímanie opatrení s mocou zákona. Tieto tzv.Dekréty prezidenta ĆSR sa uplatňovali počas celej exilovej vlády ČSR. V apríli 1945 došlo k presunu vládneho aparátu na oslobodené územie. 3. apríla dorazil do Košíc prezident E. Beneš a 4. apríla tam bola oficiálne ustanovená vláda. Všetky orgány Dočasného štátneho zriadenia v zahraničí skončili svoju činnosť a postupne, v priebehu roka 1945 a zrejme aj v roku 1946 došlo k presťahovaniu ich spisového materiálu do ČSR.
Československý štátny aparát začal na oslobodenom území ČSR oficiálne pôsobiť 4. apríla 1945. V Košiciach došlo k vyhláseniu Programu prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov (podľa čoho sa označuje aj ako Košický vládny program). Dekretálna právomoc prezidenta republiky ale naďalej trvala. Práve v tomto období došlo k vydaniu dekrétov prezidenta republiky, ktoré výrazne zasiahli do politického, hospodárskeho a sociálneho života v ČSR
Vzhľadom k tomu, že na vládu čakalo neuveriteľné množstvo práce a demokratické rozhodovanie by nebolo schopné rýchlo a operatívne riešiť všetky nahromadené problémy, bol ponechaný systém prezidentských dekrétov, ktoré vošli do dejín Československa ako Dekréty prezidenta Beneša a to až do vytvorenia Prozatimního Národního shromáždění, ktoré už od 28.10.1945 prijímalo zákony samo.
Tých dektrétov bolo vyše stovky od apríla 1945 a pomenujem tu len tie, ktoré umožnili rozbeh hospodárskeho a sociálneho života v povojnovej republike a riešili nakladanie s majetkom, ktorý bol v celom hospodárstve skonfiškovaný a odcudzený Treťou Ríšou Nemecka a jej kolaborantami.
Napríklad
12/1945 Sb. částka: 7
Dekret prezidenta o konfiskaci a urychleném rozdělení zemědělského majetku Němců, Maďarů, jakož i zrádců a nepřátel českého a slovenského národa
16/1945 Sb. částka: 9
Dekret prezidenta o potrestání nacistických zločinců, zrádců a jejich pomahačů a o mimořádných lidových soudech
Píše se konec roku 1945 a prezident Beneš právě podepisuje dekrety č. 100-104. Jimi se znárodňují všechny významné instituce jako doly, banky a pojišťovny. Už za pár dní nato podepíše Beneš poslední, 143. dekret. Vznikne totiž prozatímní Národní shromáždění, které už bude další zákony přijímat samo.
20/1945 Sb. částka: 10
Ústavní dekret prezidenta o prozatímním výkonu moci zákonodárné
21/1945 Sb. částka: 10
Ústavní dekret prezidenta o výkonu moci zákonodárné v přechodném období 28/1945 Sb. částka: 14
Dekret prezidenta o osídlení zemědělské půdy Němců, Maďarů a jiných nepřátel státu českými, slovenskými a jinými slovanskými zemědělci
ale zásadný význam pre rozbeh národného hospodárstva mali Dektréty č.100 – 104/1945 Zb.
100/1945 Sb. částka: 47
Dekret prezidenta o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků
101/1945 Sb. částka: 47
Dekret prezidenta o znárodnění některých podniků průmyslu potravinářského
102/1945 Sb. částka: 47
Dekret prezidenta o znárodnění akciových bank
103/1945 Sb. částka: 47
Dekret prezidenta o znárodnění soukromých pojišťoven
104/1945 Sb. částka: 47
Dekret prezidenta o závodních a podnikových radách
Týmito Dekrétmi prezidenta Beneša sa skutočne rozbehol proces rozvoja a povojnovej obnovy Československa a na ich základe bol prijatý Dvojročný plán obnovy hospodárstva od 26.10.1946 (tj. rok po tom, to už boli vytvorené v drvivej väčšine podnikov národné správy, závody a podniky riadili národní správcovia a partnermi im boli závodné a podnikové rady zamestnancov).
A P.Pellegrini ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky umožnil týmto aktom fungovať štátu a ekonomike normáne i po 1.januári 2024.
zaznamenal Ing.Peter Zajac-Vanka, 22.12.2023
A je to tu:
citujem článok z PRAUDY 24.12.2023 od T.Bakoša: (asi je aj autor nadpisu:)
„Ekonóm Baláž: Mali sme šliapnuť na brzdu, namiesto toho prišlo ďalšie rozdávanie“
to len v článku pripomínam, že to šliapanie na brzdu v tom šmyku v ktorom ide slovenská ekonomika by sme už neprežili…
ale to zas „vymyslel“ celý nadpis novinár, čo tomu houby rozumie, lebo Baláž píše iné:
„Po pandémii malo nasledovať šliapnutie na brzdu. Vtedajšia vládna koalícia však začala prichádzať s rodičovskými dôchodkami a inými opatreniami, ktoré sú extrémne drahé a majú trvalý charakter. Ku cti začínajúcej vlády patrí, že chceli zrušiť rodičovské dôchodky. Nakoniec najmenší koaličný partner sa proti tomu postavil. To je vyše 300 miliónov eur, ktoré len tak nenájdete na ulici. Čiže prispeli k tomu všetky vlády nejakým svojím dielom a vidíme, že u tejto súčasnej vlády nie je dostatočná vôľa konsolidovať.“
…a myslel tým ostatných tri a pol roka, nie novú vládu, tú kritizuje až v poslednej vete
a dá sa polemizovať i s týmto:
„Nemáme produktívnu ekonomiku, aby sme si vedeli dovoliť štedré dôchodky.“
odpoveď:
Nuž, kua kua, a kde je tých 5 biliónov ocenených výrobných investícií, ktoré nám od roku 1990 mohli vyrábať tak vysoké prííjmy do štátneho rozpočtu? ROZKRADLI SME ICH!!!
A dnes nemáme vlastné výrobné zdroje, aby sme produkovali tie príjmy do štátneho nrozpočtu, nemáme tú balážovsky povedanú „produktívnu ekonomiku“…
dobré ráno!