II.časť hodnotenia finančnej kapitoly PVV „Peniaze nerastú na stromoch…“
Priznám, že to podráždenie ekonómov a mnohých slovenských mysliteľov voči PVV bolo až také veľké, že nik nemá snahu ani len sa vrátiť k tomu dokumentu. Ale my musíme: Ten dokument je mementom, kam to až môže v našej vlasti, Slovenskej republike, zájsť. A preto som sa odhodlal zásadne oponovať a varovať pred takýmito snahami, ktoré obsahovalo PVV:
Práve história Slovenska dokazuje, že nám peniaze rastú aj na stromoch, aj na slovenskej pôde. Vždy sme dokázali vypestovať sadenice, ba založiť sad, pozbierať úrodu, skladovať ju, predať na trhu. Prečo to exšéf NBS videl inak? Nám peniaze nakoniec môžu rásť aj v podnikoch vlastnených štátom, obcami a domácimi priemyselnými podnikmi a podnikateľmi. Už sme to kedysi dokázali. Stačí si urobiť rozbor, ako fungujú toky peňazí v národnom hospodárstve a premeniť vládnou politikou ekonomiku na Slovensku opäť na ekonomiku Slovenska s udržiavaním vlastného národného hospodárstva, kde štátne vlastníctvo výroby zabezpečí prísun peňazí do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Najprv ale sem uvediem sem aspoň záverečné hodnotenie finančnej kapitoly PVV tak, ako som ho zverejnil v článku na webke Národohospodári.SK dňa 24.06.2023 a behajú mi zimomriavky po chrbte i v tej horúčave, ak si pomyslím, že toto programové vyhlásenie vlády by bolo schválené a „nejaká vláda“ by ho začala uskutočňovať:
Z obsahu finančnej kapitoly s názvom „Peniaze nerastú na strome…“ trčia veľmi nebezpečné snahy úradníckej vlády, alebo niekoho, kto „držal ich ruku“ pri písaní tohto PVV:
Predovšetkým snaha „natiahnuť“ slovenské verejné financie na tzv. „čistý dlh“ Slovenskej republiky. ( V tejto kapitole sa nikde sa nehovorí o štátnom rozpočte ako o hlavnom zákone vlády, teda o tom toku peňazí, z ktorého bude mať vláda SR k dispozícii z každoročného výberu daní a odvodov príjmy do ŠR a môže plánovať výdavky zo ŠR – a to aj na verejné financie.)Nehovorí sa ani o iných príjmoch, napríklad z exportu, z dividend štátnych účastí na podnikaní, alebo z predaja štátnych dlhopisov). Uvádzajú sa len „verejné financie“.
Snaha podriadiť splácanie tohto dlhu pomocou krízového rozpočtu verejných financií v ďalších rokoch, teda dlhodobo. Z Programového vyhlásenia vlády vôbec nie je jasné, v akom vzťahu bude tzv.dlhová služba štátu so štátnym rozpočtom ( dlhová služba je riadená štátnou agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), a to na jednotlivé roky a s rozpočtom verejných financií na viacero rokov
To sú potom veľmi nebezpečné, prinajmenšom nepríjemné snahy, pretože to bude držať financie Slovenskej republiky „pod krkom“ ešte drastickejšie ako v prípade skrachovaného Grécka. Mimochodom, pred týmto „Minotaurom dlhu“ predsa varoval bývalý grécky minister financií Yannis Varufakis, ktorý sa pokúšal vyjednávať a riadiť dlh Grécka s „trojkou“ veriteľov Grécka, teda s MMF, Svetovou bankou a ECB. A neuspel. Kdeže ešte môžu uspieť naši „odborníci“ a politici typu I.Mikloš, M.Dzurinda, R.Sulík, či L.Odór,…
Ak niekto namieta, že predsa SR je suverénna krajina, s vlastným hospodárskym systémom, tak práve tento bod Programového vyhlásenia tzv.úradníckej vlády dokazuje, že už nie sme suverénna krajina a to nielen kvôli euru a čerpaniu z Fondu obnovy a Eurofondov, , ale hlavne kvôli snahám úplne podriadiť rozpočtové pravidlá verejných financií príkazom bruselskej administratívy. Sme jednoducho povedané – už kolóniou, zvanou „táto krajina“!
TENTO ROZBOR JE POSLEDNÝM VÁŽNYM VAROVANÍM, čo sa môže udiať, ak budú voľby zmanipulované, alebo si nejakí blbci povedia, že voliť je zbytočné. „Pristane“ tu potom toto PVV s pomenovanými závažnými následkami na naše životy. A slovenskej spoločnosti už potom zostane jediná možnosť – vzbura.
Existujú aj iné možnosti, ako zostaviť finančnú kapitolu PVV a riadiť rozpočet verejných financií,
ale to si ukážeme na ďalšom článku. Tu sa nachádza:
Peniaze rastú aj na stromoch, aj na slovenskej pôde, ba môžu rásť aj v podnikoch vlastnených štátom, obcami a domácimi priemyselnými podnikmi
Vychádzajme zo stavu, že Programové vyhlásenie tzv.úradníckej vlády SR bolo Národnou radou Slovenskej republiky úplne dňa 15.júna 2023 zamietnuté. Nie je preto potrebné zaoberať sa jednotlivými jeho odsekmi v texte a oponovať podľa úsekov a kapitol PVV. Oponentúru treba však rázne artikulovať pri tvrdení, že peniaze nerastú na stromoch. Viacerých ekonómov i mysliteľov pobúril tento slogan, používaný mafiou, podnikateľmi vyhadzujúcimi svojich zamestnancov na dlažbu, alebo zhrdenými manželmi, ktorí nechcú živiť už svoju rodinu.
Pretože ak chceme byť naozaj odborníkmi, rozoberme si, odkiaľ môže vláda SR získavať finančné prostriedky pre tie verejné financie a ako má spolupracovať s Národnou radou SR, aby bolo možné potvrdiť, že tie peniaze rastú aj na stromoch, a budú rásť na slovenskej pôde, ba môžu rásť aj v podnikoch vlastnených štátom, obcami a domácimi priemyselnými podnikmi a podnikateľmi.
Podľa zákona 526/2022 Z.z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky:
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2023 sa rozpočtujú sumou dvadsaťšesť miliárd, šesťstodeväťdesiatdeväť miliónov, stoosemdesiatštyri tisíc aj štyridsať eur.
26 699 184 040 eur
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2023 sa určujú sumou
35 040 556 232 eur
Schodok štátneho rozpočtu na rok 2023 sa určuje sumou
8 341 372 192 eur
Štátny dlh Slovenskej republiky k 24.3.2023 bol
70 000 000 000 eur
spolu so zadĺžením inštitúcií, verejného sektoru, je to zhruba
110 000 000 000 eur
prameň: https://spravy.rtvs.sk/2023/03/slovensko-ma-pozicanych-takmer-70-miliard-eur/
(Slovensko má teda požičaných takmer 70 miliárd eur. Vláda stále neprichádza s návrhom ako zastaviť a znížiť zadlženosť, hoci jej to nariaďuje ústava. Nečinnosť vlády kritizuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.)
čiže 70 až 110 miliárd dlh a jednoročný rozpočet štátu je 26,7 miliardy na príjme…bieda
Ale tých 26,7 miliardy nám predsa každoročne „rastie“ doma a je to príjem štátneho rozpočtu! A je to via ako 6, 4 miliardy z Fondu obnovy i nejaká miliarda z Eurofondov.
No a máme konkrétne čísla, nie ako vládne vyhlásenie. Ale nebudeme štátny rozpočet rozoberať, povieme si zásady, ktoré môžeme prijať, aby tie „peniaze na stromoch rástli“:
Zásady, ktoré môžeme prijať, aby tie „peniaze na stromoch rástli“
Po 1.: Spravme z poľnohospodárstva a z výroby potravín vládnu prioritu na nasledujúce roky.
Krátkodobý cieľ: rozhýbať poľnohospodárstvo sa dá práve zameraním na štátny nákup produktov, ich skladovanie a garantovanie cien bez ohľadu na „svetové pohyby cien“, zároveň drastická kontrola dovozu poľnohospodárskych prvovýrobných surovín, kontrola obchodných sietí čo do cien, marží, kontrola dodávok ( tých 913 kamionov potravín denne)
Strednodobý cieľ: vytvoriť okruhy dodávateľských a odberateľských vzťahov na domácej regionálnej a republikovej úrovni, čím začneme obmedzovať potrebu importu do obchodných reťazcov nekvalitného tovaru a takého, ktorý si sami vieme dorobiť.
Po 2.Spravme prioritu vytvorenia podnikov v štátnom vlastníctve pre výrobné, stavebné a dopravné podniky tvoriace infraštruktúru štátu a poskytujúce služby pre túto infraštruktúru, investície sa vyplácajú síce dlhodobo, ale zostanú doma a začnú šetriť výdavky na infraštruktúru vynakladané cez tzv. verejné súťaže do súkromných rúk.
Krátkodobý cieľ: Na komunánej úrovni i celoštátnej vzniknú pracovné možnosti a investície štátu, komunálu a súkromnej iniciatívy usporia viac ako „vysúťaženia“ nekvalitných služieb cudzími podnikateľskými subjektami, ktoré si potom i tak pýtajú financie na podporu komunálnych služieb a povedzme na zabezpečovanie prepravy vo verejnom záujme.
Strednodobý cieľ: Všetky tieto ekonomické zdroje budú schopné po prvom roku dodávať do štátneho rozpočtu minimálne odvody a dane od svojich zamestnancov, ak nie dane z podnikania,
Po 3. Prehodnoťme pôsobenie výrobných a distribučných spoločnosti v energetike a všade tam, kde nepôjdu do dohody so štátom, vytvorme zákony pre ich postihy až po zoštátnenie.
Neexistuje, aby výrobca a distribútori elektrickej energie vyrábanej na Slovensku predávali elektrickú energiu v cenách ako na burze. To zakážme, ak chcú export, budú sa uchádzať o licencie na vývoz. To isté pri ostatných energiách – vráťme sa k osvedčeným a ekologickým prepravám plynu a nafty cez plynovod a ropovod.
Krátkodobý cieľ: Obrovská úspora znížením cien a preddavkových platieb, spľasne bublina vysokých cien „z titulu krízy vo svete a burzových cien“ energie
Strednodobý cieľ: Zvýšenie zamestnanosti, pracovnú silu odčerpajú zo zmenšujúcich sa automotive a ďalších zahraničných fabrík s problémami na svetových trhoch,
Energie budú „doma“ a pod cenovou kontrolou štátu.A ceny bude určovať štát!
Po 4. Vytvorme štátne investičné celky pre strojárstvo a priemysel, ktorý vieme oživiť a prevádzkovať sami, investície budú dlhodobo splácať prítokom financií do štátneho rozpočtu a zabezpečia zamestnanosť občanov SR.
Krátkodobý cieľ: Umravniť zahraničných investorov, ktorí neváhajú hľadať pracovnú silu pre svoje slovenské destinácie kdekoľvek po svete a sťahujú sem imigrantov i s rodinami;
Strednodobý cieľ – po roku začnú plynúť do štátneho rozpočtu odvody, dane a zisky s podnikateľskej činnosti. Vytvoríme si tým vlastné ekonomické zdroje na tvorbu príjmu do štátneho rozpočtu
po 5. Zaveďme kontrolu bankového systému v SR s cieľom, aby banky investovali do podnikov a infraštruktúry SR a neodčerpávali voľné finančné zdroje i zisky mimo územia SR. Ak to neurobia – sankciou je odobratie licencie na území SR.
Krátkodobo – bankový odvod, veď tie peniaze platia občania a firmy na Slovensku a banky sú cudzím kapitálom pre nás;
Strednodobo – postupné nahradzovanie „eurofondov“ a „fondov obnovy“ investíciami zo zákona od bánk do vnútorného hospodárskeho prostredia Slovenska – veď naposledy banky investovali priamo do hospodárskeho prostredia SR v 90.rokoch
Po 6. Prehodnoťme nutnosť financovať z eurofondov a Plánu obnovy stanovených bruselskou administratívou a bývalými vládami projekty a nastavené kritériá a vyjednajme ručenie za zadĺženosť iba na uskutočnené projekty Plánu obnovy a Eurofondov, nie na celú sumu 800 miliárd eur, ktorú dlží „Brusel“
Krátkodobo – zníženie závislosti od fondových peňazí vo verejných financiách,
Dlhodobo – eliminovanie „ručenia“ za 800 miliárd dlhov, ktoré si „nasekala bruselská administratíva po roku 2020.
Týmito opatreniami dokážeme, že
Peniaze rastú aj na stromoch, aj na slovenskej pôde v prípade 1.
Peniaze môžu rásť aj v podnikoch vlastnených štátom, obcami a domácimi priemyselnými podnikmi a podnikateľmi – v prípade 2. a 3.
Pre ilustráciu si nájdite toky peňazí v národnom hospodárstve so štyrmi prvkami trás toku peňazí: štátom, podnikmi, domácnosťami a bankami.
viď diagram:
šípkou myšky na PC si sledujte cesty peňazí po jednotlivých okruhoch a zistíte, že sa v ekonomike na Slovensku pohybuje dostatok miliárd Eur, aby sme museli brať eurofondy a Fondy obnovy. Len ich treba kontrolovať, alebo toky peňazí usmerniť podľa opatrení 1. až 5. aleternatívneho programu pod názvom :Peniaze na stromoch rastú!“.
rozmýšľajme!
Ing.Peter Zajac-Vanka (1955) dňa 28.6.2023
Pozrite si hrubú zahraničnú zadĺženosť SR: 110,77 miliárd eur v 2.Q.2021, dnes je to ešte o dva roky viac!
to je teda súčasnosť
a minulosť?
V tejto prílohe dolu je napríklad posledný štátny rozpočet ČSSR na rok 1989, splnený: na príjmoch je suma 223 040 800 000,- Kčs, teda 223 miliárd Kčs, z toho z národného hospodárstva príjem do štátneho rozpočtu bol vo výške 203 miliárd Kčs, teda drvivá väčšina natiekla z podnikov štátu a družstevníctva. Vedeli sme dávať do štátneho rozpočtu obrovské sumy peňazí – lebo to bolo naše! Toto dnes je už iba nedostižným snom!
Najnovšie komentáre