Píše Ing.Peter Zajac-Vanka (1955) pre webstránku komunity zo Spolku národohospodárov Slovenska, 27.septembra 2024
Je veľmi isté, že „dlh“ verejných financií Slovenskej republiky nevznikol „zvečera dorána“ a v podstate sa zadlžovanie začalo už „zdedením“ kompetencií a dlhu zo spoločnej republiky od januára 1993. No a každý rok a každá vláda si požičiavali a požičiavali a zadĺženie už 31 rokov existencie SR len rastie a rastie. Je to dané charakterom hospodárskej cesty, ktorú si Slovensko nakoniec samo vybralo – trhovou ekonomikou, kapitalistickým vlastníckym systémom a postupne cez privatizáciu aj výpredaj štátneho majetku v investíciách výrobného charakteru, keď na príjmy do štátneho rozpočtu sa poskladajú hlavne občania z daní a niečo málo z daní právnických subjektov a z poplatokv, z ničoho iného. Faktom je, že ostatných 25 miliárd Eur dlhu vytvorili za posledné 3-4 roky tie „neo-demokratické vlády“ Matoviča, Hegera, Ódora, ale ani predtým sa vlády nesnažili o nejaké zásadné znižovanie dlhu. Udržiavali „prijateľné“ zadlžovanie za „vhodných úverových podmienok“ o ktoré sa starajú štátni úradníci z agentúry ARDAL (Agentúra riadenia dlhu a likvidity) z Ministerstva financií SR.
Veľmi chvályhodné je, že po tom „rozdávaní“ ba až šafárení so štátnymi prostriedkami prišiel minister financií, ktorý sa odvážil zabrzdiť a napraviť následky minuloročných, no nazvime to správnymi slovami, defraudácií štátnych peňazí…
Na tých fotografiách je vidno ministra financií, ktorý má snahu a odbornosť. Pohybuje sa po technokratickej rovine ešte dosť ústretovo, nuž ale problémom je, že ten „pohľad na financie“ štátu je finančný a nie národohospodársky. Niet prečo ho viniť, pohybuje a vyrastá v tom fiškálnom prostredí kapitalistickej ekonomiky, aj keď je vo vláde dvoch sociálnych demokracií. Zato parlamentná opozícia a masmédiá spustili krik takmer komunistický a ľudia sú oblbovaní populistickými argumentmi o „znemožňovaní kúpy kníh“, o „likvidácii turistického ruchu“ atď, ale aj koalícia sa pohybuje iba v koľajach pohľadu fiškálneho, médiá pritom nekladú tú podstatnú otázku: A vy opozícia, kde ste boli keď sa štátny dlh zvyšoval tak drasticky a bez zásahov?! A čo je hlavné – nikomu nedošlo, že štát nemá vlastné ekonomické produkčné zdroje, aby si „vyrobil“ finančné prostriedky do svojho štátneho rozpočtu sám a až z nich potom splácal zadĺženie.
Náš základný problém je v tom, že peniaze štátneho rozpočtu sú skutočné a „peniaze – finančná hodnota“ hrubého domáceho produktu je štatistické evidenčné číslo, nie reálne peniaze.
Náš základný problém je v tom, že peniaze štátneho rozpočtu sú skutočné a „peniaze – finančná hodnota“ hrubého domáceho produktu je štatistické evidenčné číslo, nie reálne peniaze. Takže vypočítavať presne do eura, o koľko potrebujeme znížiť dlh verejnej správy aby sme vyhoveli európskym Maastrichtským kritériám. je ako hra detí v mojom detstve: „…, ja mám natlačené papieriky so sumami a ty mi zaplatíš korunky v skutočných minciach…“
No a osudovým problémom hospodárenia Slovenskej republiky je fakt neexistencie silného štátneho vlastníctva produkcie (kedysi sme to pomenúvali ako vlastníctvo výrobných prostriedkov), cez ktoré by do štátneho rozpočtu tiekli na príjme státisíce z príjmu predaja produkcie – veď pozrite si, aká úbohá je kolonka „príjmy zo štátnych dividend“. A tak štát zdiera občanov na daniach, sociálna demokracia sa chabo pokúša ťahať peniaze (tie reálne) aj z hospodárskych subjektov – právnických osôb podnikaní a od cudzích investorov vyrábajúcich tu na Slovensku – a zatiaľ veľmi neúspešne. Pretože štát nemá vlastné výrobné kapacity vo vlastníctve, ktoré by mohli prinášať zisky.
…osudovým problémom hospodárenia Slovenskej republiky je fakt neexistencie silného štátneho vlastníctva produkcie (kedysi sme to pomenúvali ako vlastníctvo výrobných prostriedkov), cez ktoré by do štátneho rozpočtu tiekli na príjme státisíce z príjmu predaja produkcie…
Drsná je realita, v akej situácii je pomer skutočného štátneho rozpočtu SR ku fiktívnemu číslu ukazovateľa HDP
Príjmy do štátneho rozpočtu 23 688 646 000 eur v 2024, vyberané z daní a objem hrubého domáceho produktu (HDP) 124,6 miliardy eur odhad 2024, HDP je ukazovateľ „úspešnosti“ vo výkonnosti ekonomiky krajiny, ale je to evidenčné štatistické číslo, nie sú to skutočné peniaze použiteľné štátom.
POMER 23,7 miliardy eur skutočných peňazí : 124,6 miliardy eur štatisticky vykázaných financií podľa objemu hodnôt vytváraných na Slovensku
A konsolidácia sa musí vraj robiť z percent toho fiktívneho objemu HDP, nie zo skutočného rozpočtu SR
„Chcem upozorniť aj na to, že som mnohokrát kritizoval, kde všade sa minuli peniaze, a budeme o tom asi ešte hovoriť a budem na to upozorňovať,“ uviedol Kamenický.
Spôsobilo to podľa neho to, že hrubý dlh Slovenska má blízko k úrovni 60 percent HDP. „Schodok hospodárenia som zdedil na úrovni 6,5 percenta HDP a dnes očakávame deficit blízko šiestim percentám HDP na rok 2024 vrátane konsolidácie, ktorú sme dosiahli už v minulom roku,“ objasnil minister financií.
| Príjmy štátneho rozpočtu v tis.eur | 23 688 646 eur |
| Výdavky štátneho rozpočtu v tis.eur | 31 363 983 eur |
| Schodok štátneho rozpočtu v tis.eur | -7 675 337 tj. mínus 7 miliárd 675,3 milióna eur |
„Štátny rozpočet dosiahol ku koncu februára 2024 schodok vo výške 1 224,1 miliona eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 257,5 mil. eur (+9,5 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní tiež vyššie, a to o 343,2 mil. eur (+8,9 %). Uvedené znamenalo medziročné zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 85,7 mil. eur (+7,5 %).z nižšieho prameňa:
prameň o bilancii štát.rozpočtu https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-29-2-2024.html
„Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 339,1 mil. eur (+14,1 %). Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri spotrebných daniach vo výške 113,4 mil. eur, pri dani z pridanej hodnoty vo výške 87,9 mil. eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 13,5 mil. eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,4 mil. eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 1,8 mil. eur. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je vo výške 71,6 mil. eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal 2,0 mil. eur. Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o 2,0 mil. eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný nárast na úrovni 54,5 mil. eur. Negatívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 6,0 mil. eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, došlo k medziročnému poklesu o 2,0 mil. eur“.…osobitný komentár: takže kde sú tie peniaze „z exportu“ vyše milióna luxusných áut vyrobených tu na Slovennsku v 4 automobilkách?!
osobitný komentár: takže kde sú tie peniaze „z exportu“ vyše milióna luxusných áut vyrobených tu na Slovennsku v 4 automobilkách?!
Ostatné príjmy štátneho rozpočtu medziročne vzrástli o 56,3 mil. eur (+32,4 %). Medziročný nárast bol zaznamenaný pri príjmoch z podnikania vo výške 1,2 mil. eur, pri administratívnych poplatkov vo výške 1,0 mil. eur, pri kapitálových príjmov vo výške 4,2 mil. eur a pri iných nedaňových príjmov vo výške 3,4 mil. eur. Tuzemské granty a transfery zaznamenali medziročný nárast o 46,5 mil. eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 61,0 mil. eur (+15,3 %).
| Príjmy štátneho rozpočtu v tis eur | 23 688 646 |
| Daňové príjmy v tis eur | 17 441 219 |
| Dividendy v tis.eur | 442 695 |
| Odvod do EÚ v tis eur | 943 226 |
| Schodok štátneho rozpočtu -celkovo 2023 v tis eur | -7 675 337 ( tj. mínus 7 miliárd 675.3 milióna eur) |
Štát v roku 2023 hospodáril s deficitom 4,89 % HDP
Deficit verejnej správy SR sa v roku 2023 medziročne výrazne zvýšil, prekročil 6 mld. eur. V podiele z HDP stúpol z 1,67 % v roku 2022 na 4,89 % v roku 2023. Celkový dlh verejnej správy sa znížil na 56 % HDP.
Celkový deficit verejnej správy SR v roku 2023 dosiahol 6,01 mld. eur, čo predstavovalo 4,89 % z hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenskej republiky. Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,83 miliardy eur, čo predstavuje 56 % HDP.
prameň https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/
Deficit verejných financií sa v priebehu roka 2023 medziročne strojnásobil, jeho hodnota dosiahla 6,01 mld. eur, čo predstavovalo 4,89 % z HDP. Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila ústredná štátna správa. Jej hospodárenie skončilo s deficitom 6,38 mld. eur, čo predstavovalo výrazne viac ako v roku 2022.Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,83 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,04 % HDP
Štatistický úrad SR predložil európskej komisii Správe o deficite a dlhu SR za roky 2020 – 2024 v pravidelnom termíne k 1. aprílu 2024.ýstupy k téme deficit a dlh SR:
„SR v zmysle medzinárodných záväzkov zostavuje údaje o dlhu a deficite za sektor verejnej správy pre posúdenie plnenia tzv. Maastrichtských kritérií v oblasti rozpočtu a zasiela ich pravidelne dvakrát ročne Európskej Komisie (Eurostatu), vždy k 1. aprílu a spresnené údaje k 1. októbru kalendárneho roka…Údaje sú zostavené na základe účtovných výkazov, dodatočných podkladov a informácií za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy v súlade s metodikou európskeho systému národných a regionálnych účtov (ESA 2010) a ostatnými metodickými pokynmi a odporúčaniami Eurostatu relevantnými pre vyčíslenie deficitu a dlhu za sektor verejnej správy. Všetky notifikované údaje vrátane údajov o HDP sú v bežných cenách.“
Resumé
Slovenská ekonomika si udržala rast do 2 %, napredovala však najpomalšie za posledný rok. Ak bola výška HDP v stálych cenách objemovo 115,5 miliárd USD v roku 2022) a v roku 2023 bol 122,2 miliardy eur, tak vzrast o 2 percentá v 2024 znamená, že hrubý domáci produkt bude mať finančnú hodnotu 124,6 miliardy. To sú ale „fiktívne peniaze“ ako predsatava o úrovni ekonomiky na Slovensku, vypočítané raz tzv.výrobnou metódou, raz tzv. výrobkovou (dôchodkovou)metódou. Obe nesmierne nepresne odhadujú, ako tečú toky financií na Slovensku.
Ekonomika rástla rýchiejším tempom ako na začiatku roka. Posilnila ho pokračujúca vyššia miera míňania domácností aj verejného sektora. Vývoz a dovoz zaznamenali rýchlejší rast, investičná aktivita bola najslabšia za posledné dva roky. LINK: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/e95b8491-5463-4711-824c-5ab5e41860a7/
Bratislava 7. marca (TASR) – Slovenská ekonomika ukončila rok 2023 s rastom nad 1 %, avšak bol to najpomalší rast od roku 2013, ak sa neberie do úvahy pokles v roku 2020. V súhrne za celý rok 2023 hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 1,1 % (v stálych cenách, sezónne neočistený). Nominálny objem v bežných cenách dosiahol necelých 122,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. LINK https://www.teraz.sk/ekonomika/su-sr-slovenska-ekonomika-skoncila/779584-clanok.html
A tak úplný záver od národohospodárov Slovenska:
Súčasné vajatanie okolo šetrenia a zníženia dlhu verejných financií nepomôže, pretože sa to robí nie pre hospodársko-sociálny rozvoj Slovenska, ale pre to, aby bolo možné vyhovieť „bruselu“(Maastrictské kritériá) a hlavne bankovej sfére, aby nám mohla pohodlne požičiavať ďalšie a ďalšie úvery „za výhodných podmienok.„
Táto situácia napriek dobrej snahe technokrata ministra financií Kamenického a vlády sociálnych demokracií a národnej strany síce pomôže „povesti“ Slovenska ako zadĺženej krajiny, ale poškodí obyvateľstvo, pretože vôbec nerieši aktuálne problémy zdravotníctva, školstva, dopravy, sociálnej správy životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenska.
Tie „žabomyšie vojny“ o položky „konsolidačného balíčka 2,7 miliardy“, na ktoré pristúpila vláda, iba pomáhajú opozícii prežiť jeseň 2024, ale hlavne ničia povesť vlády a ochotu občanov voliť nabudúce sociálne demokracie a národnú stranu. Ale napriek tomu v tejto situácii je to i tak najlepšie z možných riešní – pripomíname odorovské odporúčania „konsolidácie verejných financií“ zo septembra 2023, ktoré komentoval budúci minister financií Kamenický v článku „Budúci minister financií L.Kamenický sa vyjadril jasne a zreteľne: „Masaker“ nebude, pán Ódor!“
Do budúcna (nová vláda asi) bude musieť rázne otočiť hospodárskym kormidlom slovenskej ekonomiky: vytvárať vlastné výrobné kapacity, ktoré jej prinesú priame príjmy do štátneho rozpočtu v miliardách, zoštátniť neefektívne alebo od štátneho rozpočtu požadujúce výdavky tak, aby po zainvestovaní buď prestali nárokovať večné dotácie zo ŠR, alebo sa stali poskytovateľom príjmu do štátneho rozpočtu.
Ak by vláda „vošla do svojho svedomia“, tak hneď ešte teraz v jeseni získa ušetrením tie 2,7 miliardy pre konsolidáciu úpravou priorít štátneho rozpočtu: zruší výdavky Ministerstvu obrany na nákupy vozidiel, stíhačiek, vzdušnej obrany, v podstate tam nájde „balík“ 2,3 miliardy eur „HNEĎ!“ ...viď Výdavky na obranu sú na rok 2024 rozpočtované na úrovni dvoch percent HDP https://sita.sk/vydavky-na-obranu-su-na-rok-2024-rozpoctovane-na-urovni-dvoch-percent-hdp/, tj. ide o tých 2,5 miliardy eur na rok 2024 a asi aj 2025. cit: „Celkové výdavky kapitoly ministerstva obrany na budúcu rok predstavujú 2,63 miliardy eur, a to vrátane výdavkov ostatných kapitol štátneho rozpočtu v rámci medzirezortných programov Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a ostatných obranných výdavkov.“
Doplňujúci komentár: Sme krajinou, ktorá odmieta bojovať, odmieta vstúpiť do vojny a sme i tak obsadení vyslanými vojakmi z NATO, dnes už v počte tritisíc mužov. Nevyhlasujeme, že máme nepriateľa – tak už vieme, kde môžeme v tejto situácii veľmi účelne ušetriť – k tomu ilustračné foto
Táto situácia napriek dobrej snahe technokrata ministra financií Kamenického a vlády sociálnych demokracií a národnej strany síce pomôže „povesti“ Slovenska ako zadĺženej krajiny, ale poškodí obyvateľstvo, pretože vôbec nerieši aktuálne problémy zdravotníctva, školstva, dopravy, sociálnej správy životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenska.
už na to predsa upozornili:
„V čase, keď sa Robert Fico rozčuľuje, kde má vziať 2,6 miliardy, investovať do armády sumy – 550 miliónov € za systém protivzdušnej obrany, 700 miliónov € za nákup stoviek nákladných vozidiel, 2 miliardy € za stovku nových tankov, stovky miliónov eur za ďalšie stíhačky F-16, teda súhrnne meganákupy za niekoľko miliárd eur – nie je ničím iným ako bohapustým plytvaním.“ v rozhovore povedal Eduard Chmelár v reakcii na R.Kaliňáka https://www.srspol.sk/eduard-chmelar-kto-tu-comu-nerozumie/
„A čo ministerstvo obrany?“ pýta sa opozičný politik generál Jozef Viktorín (z hnutia Republika)v článku https://www.hlavnespravy.sk/a-co-ministerstvo-obrany/3658020 „Mrzí ma, že z konsolidácie vypadlo MO SR, lebo jednoducho všetci sa musia uskromniť a tak isto teda aj spomínaný rezort.“ …a uvádza veľmi zaujímavé fakty o výdavkoch na mierovú armádu SR.
A takže: stačilo by znížiť výdavky na zbrojenie…
Najnovšie komentáre